Vianoce v Betleheme, v meste ktoré je spojené s biblickým príbehom narodenia Ježiša Krista, opäť nadobudli pôvodný ráz. Po dvoch rokoch sa do ulíc vrátili tradičné prvky – sprievod miestnych skautov, vianočný strom na Námestí jasličiek, aj polnočná omša v Chráme Narodenia Pána.
Atmosféra bola podľa agentúry ČTK striedmejšia ako v časoch masového turizmu pred pandémiou, no citeľne živšia než v predchádzajúcich rokoch poznačených vojnovým konfliktom Izraela proti Hamasu v Gaze.
Oslavy boli pokojné. Ulice Betlehema neboli zaplnené tisíckami autobusov s pútnikmi, no z kostolov a kláštorov sa opäť ozývali vianočné koledy. Tradičný skautský sprievod, ktorý symbolicky sprevádza začiatok vianočných sviatkov, sa konal v menšom rozsahu, no s dôrazom na kontinuitu a tradíciu. Polnočná omša pritiahla miestnych veriacich aj zahraničných návštevníkov, najmä z USA a Európy, pre ktorých bol návrat do Betlehema splnením dlhoročných želaní.
Bez okázalosti
Miestne cirkvi a samospráva zvolili kompromis. Oslavy sa konali, no bez okázalosti. Tlmený tón mal vyjadriť solidaritu s obeťami zasiahnutými konfliktom Hamasu s Izraelom, no zároveň zaznel aj odkaz nádeje a snahy o návrat k normálnemu životu. Do mesta sa vrátili prví zahraniční pútnici, čo miestni podnikatelia vnímajú ako kľúčový signál pre hospodárske prežitie Betlehema, ktoré je dlhodobo závislé od cestovného ruchu.
Betlehem pod Palestínskou samosprávou a jeho demografický vývoj patrí k témam Vianoc. Kým v roku 1950 tvorili kresťania viac než 80 percent obyvateľov mesta, dnes ich podiel klesol na úroveň okolo 10 percent. Medzi hlavné dôvody patria emigrácia mladých rodín, ekonomická stagnácia, nedostatočná ochrana menšín, ale aj rastúci vplyv islamistických skupín v prostredí Palestínskej samosprávy.
Mementom tohtoročných Vianoc sa stal incident meste v Jenin, kde islamskí extrémisti zapálili vianočný stromček pri katolíckom Kostole Vykupiteľa. Strom bol krátko nato obnovený a pri jeho opätovnom vztýčení sa stretli miestni katolícki aj moslimskí lídri. Incident a následná reakcia ukázali dve paralelné reality Západného brehu: rastúci tlak radikálov a zároveň vôľu časti miestnej spoločnosti chrániť pokojné náboženské spolunažívanie.
V posledných mesiacoch bolo pritom zaznamenaných viacero incidentov zo strany radikálnych jednotlivcov v židovských osadách, ako aj vandalizmus na majetku kresťanov, ktorí žijú v dedinách na tzv. Západnom brehu (Júdea a Samária). Rastie tlak izraelskej verejnosti na ich vyšetrenie a politickí predstavitelia ich verejne odsudzujú. Aj izraelské médiá zdôrazňujú, že ide o excesy malej extrémistickej menšiny, nie o postoj štátu alebo väčšiny spoločnosti.
Pribúda kresťanov
Pokiaľ ide o samotný Izrael a život kresťanov v ňom, trend je opačný. Podľa údajov Izraelského štatistického úradu žije v Izraeli približne 184-tisíc kresťanov (dve percentá populácie). Ich počet síce mierne, no dlhodobo rastie. Komunita dosahuje nadpriemerné výsledky vo vzdelávaní, má vysokú mieru zamestnanosti a plnú náboženskú slobodu. Kresťania v Izraeli pôsobia ako lekári, sudcovia, poslanci Knesetu či dôstojníci armády.
Izrael je štátom, kde sú svätyne troch náboženstiev neustále skúšané rôznymi podobami napätia. Židovský štát a jeho inštitúcie udržiavajú praktický rámec slobody prístupu k posvätným miestam všetkých denominácií. Premiér Benjamin Netanjahu vo svojom vianočnom posolstve povedal: „Kresťania v Izraeli môžu praktizovať svoju vieru s plnými právami a v slobode.“ Toto vyhlásenie sa dá brať aj ako záväzok. Kresťanské komunity v Izraeli ako jediné v regióne nevymierajú a sú aktívnou súčasťou spoločnosti.
Tohtoročné Vianoce v Betleheme neboli ani triumfom, no ani rezignáciou. Boli tichým svedectvom vytrvalosti. V meste, kde sa podľa Biblie narodil Ježiš, zaznelo posolstvo pokoja bez ideologických skratiek – krehké a skúšané dejinami, no stále živé.
