Vzťah medzi bývalými blízkymi spojencami na Blízkom východe – Moskvou a sýrskym Damaskom – prechádza najväčšou skúškou od začiatku občianskej vojny v Sýrii v roku 2011.
Nový sýrsky prezident Ahmad Šara tento týždeň po prvý raz od svojho nástupu k moci v decembri 2024 pricestoval do Moskvy na stretnutie s Vladimirom Putinom. Riešili nielen budúcnosť vzájomných vzťahov či osud exprezidenta Sýrie Bašára Asada, ktorý sa od pádu svojho režimu ukrýva v azyle neďaleko Moskvy, ale najmä vojenskú prítomnosť Ruska v krajine. Asada do Ruska za pomerne dramatických okolností evakuovalo koncom minulého roka ruské vojenské letectvo.
Šara v Kremli oznámil, že nová sýrska vláda bude rešpektovať všetky doterajšie dohody s Moskvou, čo sa všeobecne vníma ako signál kontinuity ruskej vojenskej prítomnosti v tejto blízkovýchodnej krajine. Tá bola od konca roka 2024 otázna. Zároveň Šara požiadal Putina o vydanie Asada a ďalších osôb obvinených z vojnových zločinov, aby čelili spravodlivosti v Damasku. Tento symbolický, ale riskantný krok môže otestovať, ako ďaleko je Kremeľ ochotný zájsť, aby si udržal svoj vplyv v Sýrii aj bez bývalého diktátora, ktorého roky chránil.
Minulosť a pragmatizmus
Rusko bolo viac než desaťročie Asadovým najbližším spojencom. Jeho vojenská intervencia zachránila v roku 2015 sýrsky režim pred kolapsom a upevnila Moskve pozíciu regionálnej veľmoci. Dnes však stojí pred dilemou: ako si udržať vplyv v Sýrii bez bývalého diktátora Bašára Asada, ktorý bol jeho garantom.
Putin počas rokovania zopakoval, že „ruské vzťahy so Sýriou boli vždy výnimočne priateľské a nikdy nezáviseli od politických okolností“. No podľa denníkovThe GuardianajTimes of Israelsa za diplomatickým tónom skrýva nervozita. Budúcnosť ruskej stredomorskej základne v Tartúse a leteckej základne Hmímím je kľúčová nielen pre Sýriu, ale aj pre ruské operácie v Afrike a Stredomorí. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už skôr podľa ČTK vyhlásil, že Moskva si plánuje základne ponechať „aj ako logistické centrá humanitárnej pomoci pre Afriku“.
Šara to zrejme akceptuje, no s podmienkou obmedziť ruský dohľad nad sýrskou armádou a získať väčšiu suverenitu. Zdroje americkej tlačovej agentúryAPpotvrdzujú, že nová vláda chce, aby Rusko pomohlo Damasku s reorganizáciou ozbrojených síl, no zároveň aby sa zaviazalo nevyzbrojovať bývalé Asadove jednotky.
NA SNÍMKE: Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) víta dočasného sýrskeho prezidenta Ahmada al-Šaraa (vľavo) na rokovaní počas ich stretnutia v Veľkom kremľovskom paláci v Moskve (streda, 15. októbra 2025).
ZDROJ: SITA/Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
Pod ochranou Kremľa
Bašár Asad dnes žije v ústraní neďaleko Moskvy – údajne v rezidencii v Soči. Ruské médiá tvrdia, že mu bol poskytnutý azyl „z humanitárnych dôvodov“, pretože on a jeho rodina „čelili fyzickému vyhladeniu“. Šara však žiada viac než len symbolické uznanie novej éry – chce súdny proces s bývalým diktátorom za roky bombardovania civilných štvrtí, masových zatýkaní a chemických útokov.
Ako pripomína vplyvný serverJewish Breaking News,v Damasku už vznikol špeciálny tribunál, ktorý vydal zatykače na Asada, jeho brata Mahera a viacerých členov bývalého režimu. Vydanie Asada by však bolo pre Putina nebezpečným precedensom a signálom, že Rusko je ochotné obetovať svojho chránenca. To by mohlo znepokojiť ďalších autoritárskych lídrov, ktorí sa spoliehajú na Moskvu ako na útočisko pre diktátorov.
Rusko sa snaží prezentovať ako stabilizačný prvok v regióne, no v skutočnosti čelí strate vplyvu. Po Asadovom páde Izrael opakovane zasahoval proti sýrskym jednotkám a skladom zbraní na viacerých miestach krajiny, predovšetkým však ruskej proveniencie. Angažoval sa najmä v provincii Suvajda na juhu Sýrie, aby chránil drúzsku menšinu.
Damask už od leta vedie s vládou Benjamina Netanjahua nepriame rokovania o bezpečnostnej dohode, ktorá by zahŕňala vytvorenie demilitarizovaného pásma na juhu krajiny a kontrolu nad iránskymi milíciami. Tie počas vlády Asada využívali sýrske územie na transfer zbraní z Iránu do južného Libanonu pre dnes už zdecimovaný Hizballáh.
Podľa zdrojov agentúryReutersŠara dúfa, že Moskva môže v otázke vzťahov so židovským štátom zohrať úlohu sprostredkovateľa, ak si udrží dôveru oboch strán – Izraela i Sýrie. Izrael však trvá na tom, že návrat stability v regióne musí byť spojený s úplným odstránením iránskej vojenskej infraštruktúry zo sýrskeho územia.
Koniec starých časov
Zatiaľ čo Putin sa snaží udržať si vplyv aspoň prostredníctvom základní, Šara sa pozerá na Moskvu s pragmatizmom – ako na partnera, ktorého Sýria ešte potrebuje, ale už sa ho nebojí. Nový prezident zároveň rozširuje svoje kontakty na Západ a smerom do arabského sveta, aby tým vyvážil ruský tlak.
Ako poznamenávaThe Guardian,jeho návšteva v Moskve nie je návratom k závislosti, ale pokusom o redefiníciu vzťahu a o rovnováhu medzi suverenitou a geopolitickou realitou.
Rusko sa tak ocitá v nezvyčajnej pozícii: chce byť garantom stability v krajine, ktorej oslobodeniu od diktátora predtým násilne bránilo. Po rokoch podpory diktatúry však musí teraz spolupracovať s jej bývalým nepriateľom, a to je pre Putina možno najťažšia misia od začiatku občianskej vojny v Sýrii.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Dočasný sýrsky prezident Ahmad Šara (vpravo) v odraze zrkadla pri vstupe do sály na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vo Veľkom kremeľskom paláci v Moskve.
