Od 11. júla sa na juhu Sýrie, len pár kilometrov od severných hraníc Izraela, odohrával brutálny, no svetom takmer ignorovaný masaker. V oblasti Suvajda na juhu krajiny útočili sunnitské beduínske milície so striedavo tichou aj otvorenou podporou provládnych oddielov prezidenta Ahmada aš‑Šaraa na miestnych drúzov a kresťanov.
Gréckopravoslávna arcidiecéza Bosry to nazvala „vojnou vyhladzovania“ a márne žiadala okamžitý zásah medzinárodného spoločenstva. Videá zachytávajú, ako vojaci režimu spolu s beduínmi popravujú neozbrojených civilistov, rabujú a vypaľujú domy. Korešpondent AFP spočítal v sobotu desiatky spálených obydlí a áut. Ozbrojenci rabovali a zapaľovali obchody.Korešpondent AFPspočítal v sobotu desiatky spálených obydlí a áut. Ozbrojenci rabovali a zapaľovali obchody.
Podľa Sýrskeho observatória pre ľudské práva padlo od 11. júla vyše 1 200 ľudí. Desiatky žien sú nezvestné.Cieľom útokubol aj protestantský pastor Khalid Mezher s dvadsiatimi členmi rodiny. Hoci po víkende vládne v Suvajde relatívny pokoj, miestni varujú, že násilie sa môže kedykoľvek rozhorieť nanovo.
bol aj protestantský pastor Khalid Mezher s dvadsiatimi členmi rodiny. Hoci po víkende vládne v Suvajde relatívny pokoj, miestni varujú, že násilie sa môže kedykoľvek rozhorieť nanovo.
Masaker v Suvajde
Konflikt sa začal 11. júla po tom, čo drúzskeho obchodníka prepadli beduínski ozbrojenci. Drúzovia sú historicky vnímaní ako odpadlíci od hlavného prúdu islamu a ich komunita okrem Sýrie, Libanonu a Jordánska žije aj v Izraeli a patrí tam medzi lojálnych občanov židovského štátu. Mnohí slúžia v jej armáde.
Do 13. júla zachvátili boje celý región na juh od hlavného mesta Sýrie, Damasku. Sýrska armáda bombardovala drúzske štvrte a beduínske islamistické skupiny s podporou armády útočili aj na kresťanské dediny. Ide pritom o citlivý región, kde sa pádom režimu Bašara Asada zmenili bezpečnostné pomery. Izrael hneď po zmene režimu vstúpil do uprázdnenej nárazníkovej zóny nad Golanskými výšinami a komunita drúzov sa dožaduje autonómie s užšou spoluprácou s Izraelom.
Na obranu menšín sa napokon odhodlal – po porušení niekoľkých prímerí – len Izrael: letectvo zasiahlo pozície provládnych milícií v Suvajde aj objekty ministerstva obrany v Damasku, aby prinútilo sýrskych vojakov k odchodu, čo sa čiastočne podarilo. V oblasti bolo vyše tisíc príslušníkov režimových síl a ďalších dvesto milicionárov páchalo zverstvá na civilistoch. Zahraničné titulky však zneli tradične: „Izrael útočil v Sýrii.“
Kritika dorazila prekvapivo aj z Washingtonu. Podľa Axios nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu vyhlásil, že „Bibi sa správa ako šialenec, bombarduje všetko“ a môže podkopať diplomatické úsilie prezidenta Trumpa. Samotný Trump však Jeruzalem verejne nekritizoval. USA nedávno zrušili desaťročia platné sankcie uvalené na Sýriu. l.
Kritika dorazila prekvapivo aj z Washingtonu.Podľa Axiosnemenovaný predstaviteľ Bieleho domu vyhlásil, že „Bibi sa správa ako šialenec, bombarduje všetko“ a môže podkopať diplomatické úsilie prezidenta Trumpa. Samotný Trump však Jeruzalem verejne nekritizoval. USA nedávno zrušili desaťročia platné sankcie uvalené na Sýriu. l.
Deeskalačná schôzka v Paríži
Vo štvrtok večer sa v Paríži uskutočnila historicky prvá priama schôdzka medzi členmi vlád Izraela a Sýrie od roku 2000. Podľa portálu Axios židovský štát zastupoval minister pre strategické záležitosti Ron Dermer, sýrsku delegáciu viedol minister zahraničných vecí Asád aš-Šajbání – bývalý bojovník al-Káidy.
Schôdzku podľadenníka Times of Israelmoderoval vyslanec USA Tom Barrack. „Dnes večer som sa v Paríži stretol so Sýrčanmi a Izraelčanmi. Naším cieľom bol dialóg a deeskalácia – a presne to sme dosiahli. Všetky strany zopakovali svoj záväzok pokračovať v týchto snahách,“ uviedol Barrack vo štvrtok neskoro večer na sociálnej sieti X.
Podľa saudskej televízie Al-Hadáth sa dialóg medzi Izraelom a Sýriou obnovil po brutálnych sektárskych bojoch v Suvajde a izraelskom útoku na Damask. Izraelská delegácia by mala čoskoro odcestovať do Baku v Azerbajdžane, aby sa dohodli detaily. Izrael však trvá na demilitarizácii zóny pozdĺž hranice a na trvalej vojenskej prítomnosti v nárazníkovej oblasti, ktorú ovládol po páde Asada.
Dvojitý meter
Reakcia OSN bola rozpačitá: 12. júla hovorca generálneho tajomníka síce „pochopil legitímne bezpečnostné obavy Izraela“ (UN News, 12/07/2025), no po jedinom zasadnutí Bezpečnostnej rady 17. júla prišlo ticho. Kým agentúry OSN – UNRWA a WHO – posielajú denne hlásenia o Gaze, o Suvajde sme sa nedočkali takmer ničoho.
Katolícku cirkev a samotného pápeža Leva XIV., ktorý plným právom protestoval u premiéra Benjamina Netanjahua po zásahu izraelskej armády na kostol v Gaze, nepočuť pri systematickom a už dlhšie trvajúcom ohrození kresťanov v Sýrii.
Herb Keinon v rozsiahlej analýze vdenníku The Jerusalem Postpripomína, že Gaza má nepomerne väčšiu symboliku, globálne mediálne aj lobistické zázemie, zatiaľ čo Suvajda len svojich mŕtvych. Izrael je podľa neho súdený podľa výrazne prísnejších noriem.
Izrael zďaleka nie je bez chyby, no faktom ostáva, že v Suvajde ako jediný hráč v regióne zasahoval nielen vojensky, ale vyslal aj rozsiahlu humanitárnu pomoc pre menšiny postihnuté konfliktom. Ak má medzinárodné spoločenstvo hovoriť o ľudských právach bez dvojitého metra, musí vnímať rovnakou optikou ľudský život v Gaze, v Tel Avive aj v Suvajde.
