Noc z utorka na stredu (z 9. na 10. septembra 2025) priniesla dramatický zlom v bezpečnostnej situácii strednej Európy. Poľský premiér Donald Tusk potvrdil, že poľský „vzdušný priestor v noci narušil veľký počet ruských dronov“ a že časť z nich bola zostrelená poľským a spojeneckým letectvom. Poľská armáda incident označila za „akt agresie, ktorý predstavoval skutočné ohrozenie bezpečnosti našich občanov“. Prezident Karol Nawrocki dodal, že ide o „bezprecedentný okamih pre Poľsko i NATO“, a otvorene spomenul možnosť aktivácie článku 4 Severoatlantickej zmluvy. V priebehu niekoľkých hodín sa to stalo realitou a na žiadosť Poľska sa uskutočnili konzultácie štátov NATO, čím sa oficiálne uznalo, že je ohrozená jeho bezpečnosť.
Podľa informácií svetových spravodajských agentúr ruské drony zostreľovali holandské stíhačky F-35, pomáhali im poľské F-16, lietadlá včasného varovania boli z Poľska a Talianska, tanker MRTT z Holandska a krajinu ochraňovali nemecké obranné systémy Patriot.
NA SNÍMKE: Stránka Flightradar24.com ukazuje žlté ikony lietadiel, ktoré naznačujú, že letecká doprava sa vyhýba častiam Poľska. Do vzdušného priestoru krajiny preniklo viac než 10 ruských dronov Šáhid. Uzavreté boli letiská v Rzeszówe a Lubline, ako aj obe varšavské letiská.
ZDROJ: Profimedia
Vláda vo Varšave reagovala okamžitým zvolaním Bezpečnostnej rady štátu a obmedzením civilného letectva nad viacerými regiónmi. Trosky dronov dopadli hlboko do poľského územia – jeden poškodil obytný dom vo Wyrykách, ďalší sa našiel pri Lodži, zhruba 350 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.
„Poľsko je dnes najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny,“ povedal Tusk s tým, že Varšava v prípade ďalšej eskalácie zvažuje aj aktiváciu článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten hovorí, že ak sa členský štát NATO stane obeťou ozbrojeného útoku, považuje sa to za útok na všetkých členov. Ostatné krajiny sú povinné prísť mu na pomoc vrátane použitia vojenskej sily.
Reakcie európskych lídrov prišli okamžite. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyhlásila, že „existujú náznaky, že narušenie poľského vzdušného priestoru bolo úmyselné, nie náhodné“. Dodala, že „vojna Ruska sa nekončí, ale vyostruje“ a Európa musí investovať do obrany. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyjadrila „plnú solidaritu s Poľskom“ a označila incident za „bezohľadné a bezprecedentné narušenie európskeho vzdušného priestoru“.
Rusi testujú trpezlivosť
Ruské drony zostrelené nad poľským územím podľa českého prezidenta Petra Pavla jasne potvrdzujú, ako veľmi sa táto stupňujúca sa ruská agresia dotýka aj Česka. „Česko, naši susedia ani Európa nie sú v bezpečí. Nedá sa predstierať, že táto vojna sa nás netýka. Stojíme za Poľskom,“ povedal Pavel.
Premiér českej vlády Petr Fiala doplnil, že Rusko „systematicky skúša, kam môže zájsť“, a ide o test odolnosti Aliancie. Ministerka obrany Jana Černochová vyhlásila: „Tomu sa nemožno brániť inak než ďalšími sankciami alebo silou.“ Podľa ministra zahraničných vecí ČR Jana Lipavského „vojna Moskvy proti Ukrajine ohrozuje nás všetkých“ a NATO musí „bezodkladne posilniť protivzdušnú obranu na východnej hranici“.
Fico odvracia pozornosť
Slovenskí predstavitelia boli vo svojich reakciách na ruské drony v Poľsku zdržanlivejší ako českí a hovorili skôr o minulej slovenskej vláde než o Ruku, od ktorého ako keby odvracali pozornosť. Podľa prezidenta Petra Pellegriniho sa Slovensko nachádza v nebezpečnom postavení, neubránilo by sa tak ako Poľsko. „Nebol by som rád, aby to spôsobilo ešte väčšie napätie. Tu by som chcel poukázať na to, čo hovorím veľmi často, v akom veľmi nebezpečnom postavení sa nachádza SR, ktorá nedisponuje žiadnym prostriedkom protivzdušnej obrany,“ povedal prezident.
Premiér Robert Fico považuje narušenie vzdušného priestoru suverénneho Poľska za vážny incident, ktorý môže mať ďalekosiahle dôsledky. Podľa neho je „životne nevyhnutné objektívne ustáliť, či išlo o úmysel alebo náhodu a tiež pod koho kontrolou boli použité drony“. Dodal, že sa nenechá „vyprovokovať politickými hrami ani protivládnymi a protislovenskými médiami. Informácie zásadne čerpám z relevantných zdrojov. Tie mi v tomto okamihu umožňujú zaujať len vyššie uvedené stanovisko. Ak na to bude dôvod, moje stanovisko zmením alebo doplním, pričom budem dôsledne vychádzať zo zásady dodržiavať princípy medzinárodného práva“. Aj on sa posťažoval, že minulé vlády „zadarmo odovzdali Ukrajine celý systém protivzdušnej ochrany bez adekvátnej náhrady“.
V tomto však Fico zavádza. Slovensko totiž po presune obranného systému S-300 na Ukrajinu dostalo dočasne od Nemecka a USA obranné systémy Patriot. Z EÚ navyše prišlo za vojenskú techniku, ktorú poskytla Ukrajine vláda Eduarda Hegera, necelých sto miliónov eur. Ďalších dvesto miliónov, ktoré nám Únia sľúbila, už dlhší čas blokuje Maďarsko. Ficovi sa napriek dobrým vzťahom nepodarilo presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby s tým prestal.
„Slovensko dostalo 82 miliónov eur z Európskeho mierového nástroja (EPF), to sedí, no okrem toho ďalších 205,8 milióna dolárov od USA a tiež tanky Leopard v hodnote minimálne 156 miliónov eur. Tiež systém protivzdušnej obrany MANTIS s muníciou či výcvikom za približne 225 miliónov eur,“ povedal v médiách bývalý minister obrany Jaroslav Naď.
NA SNÍMKE: Strecha obytného domu zničená dronom vo Wyrykách na východe Poľska 10. septembra 2025. Počas noci bol poľský vzdušný priestor opakovane narušený ruskými dronmi.
ZDROJ: Profimedia
Incident odsúdil aj Orbán
Z Paríža zaznel dôrazný hlas prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý označil incident za „neprijateľný“ a zdôraznil, že „v otázke bezpečnosti spojencov nemožno robiť kompromisy“. Talianska premiérka Giorgia Meloniová hovorila o „vážnom a neprijateľnom narušení“ a francúzske aj talianske letectvo už posilňuje monitoring východného krídla NATO. Dokonca aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa doteraz staval do úlohy kritika sankcií, tentoraz vyhlásil: „Maďarsko vyjadruje plnú solidaritu s Poľskom. Narušenie územnej celistvosti je neprijateľné.“
Vývoj ostro komentoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj: „Prienik ruských dronov do poľského vzdušného priestoru je novou eskaláciou a nebezpečným precedensom pre Európu.“ Podľa neho Rusko využilo moment pred veľkým rusko-bieloruským vojenským cvičením Západ-2025 na demonštráciu toho, že vojna sa môže ľahko prelomiť cez hranice NATO. Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha dodal, že Putin „rozširuje svoju vojnu a skúša Západ“.
Okamih pravdy pre Európu
Celý incident jasne ukazuje, že Moskva testuje nielen hranice Ukrajiny, ale aj odhodlanie NATO brániť sa proti ruskému agresorovi. Európa sa ocitla v okamihu pravdy – kým doteraz vojna zasahovala predovšetkým Ukrajincov, teraz sa jej plamene rozšírili nad územie Poľska, členského štátu Aliancie. To, čo sa stalo, nie je len provokáciou, ale priamym útokom na bezpečnostnú architektúru Európy.
Preto je načase prestať diskutovať, či sa má Európa mobilizovať. Európa musí investovať do svojej obrany, posilniť protivzdušné systémy a obnoviť obrannú priemyselnú kapacitu. No rovnako musí prísť aj k rozhodnutiu, ktoré už nemožno odkladať: zvážiť vstup obranných kapacít NATO na územie Ukrajiny. Len tak možno zastaviť Putina tam, kde sa vojna začala, a nedovoliť, aby hranice medzi mierom a chaosom padli priamo uprostred Európy.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Poľská polícia a vojenská polícia zabezpečujú časti poškodeného objektu, ktorý bol zostrelený v meste Wohyń v Poľsku.
