Tokio zažilo politické zemetrasenie. Vládna koalícia vedená premiérom Šigeruom Išibom stratila po minuloročných voľbách do dolnej komory väčšinu aj v júlových senátnych voľbách do hornej komory parlamentu. Liberálnodemokratická strana (LDP), ktorá dominovala japonskej politike desaťročia po druhej svetovej vojne, tak čelí už druhej porážke za necelý rok.
Z celkového počtu 248 kresiel v Snemovni poradcov (Senát – horná komora) obsadila koalícia len 122 mandátov, kým pred voľbami ich mala 141. Kritika sa zosypala na premiéra Išibu. „Od verejnosti sme dostali extrémne tvrdú kritiku. Výsledok volieb bol nesmierne žalostný. Ospravedlňujem sa,“ citovala Išibu agentúra Jiji Press. Tlak na jeho odstúpenie rástol nielen zo strany opozície, ale aj zvnútra vlastnej strany.
Ako uviedol Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií, pozícia LDP ako dominantnej politickej sily bola touto volebnou porážkou vážne oslabená. „Strana v poslednej sérii volieb dosiahla zlé výsledky a výrazne sa oslabil aj jej tradičný koaličný partner Komeitó.“
Na scéne zároveň posilnila krajne pravicová Sanseitó. Michal Kolmaš z Metropolitnej univerzity Praha jej úspech pripisuje najmä protestnému hlasu: „Strana používa jednoduché slogany a oslovuje voličov znechutených z tradičných strán. Kombinuje nacionalizmus, odpor k elitám a dôraz na tradičné hodnoty.“ Aj podľa Šimalčíka strana profitovala z rastúcej citlivosti spoločnosti na tému migrácie.
Krajina sa zároveň dostala pod tlak v súvislosti s dovoznými clami zo strany USA, ktoré boli síce po rokovaniach znížené na 15 %, no ich zavedenie vyvolalo napätie. Vzťahy s Washingtonom sú síce kľúčové, no vnútri Japonska rastie pocit ekonomickej neistoty. Podpora vlády klesla najnovšie pod 23 %, čo je podľa miestnych médií hranica ohrozujúca budúcnosť akéhokoľvek kabinetu.
Obaja analytici sa zhodli v tom, že vládu v Tokiu čaká neisté obdobie vnútrostraníckych zápasov a zvýšenej kontroly zo strany opozície i verejnosti.
Český prezident medzi cisárom a technológiami
Tesne po voľbách pricestoval do Tokia na dlhšie plánovanú cestu český prezident Petr Pavel. Oficiálna návšteva trvala niekoľko dní a mala silný politický, hospodársky, ale aj kultúrny rozmer. Prezident zahájil česko-japonské obchodné fórum, navštívil Hirošimu, zúčastnil sa Národného dňa Českej republiky na výstave Expo 2025 v Ósake, rokoval s premiérom Išibom a svoju cestu zavŕšil prijatím u japonského cisára Naruhita.
„Japonsko si uvedomilo, že sa nemôže bezpečnostne izolovať. Upravená ústava krajiny umožnila rozšírenú obrannú spoluprácu, čo predstavuje príležitosť aj pre naše firmy,“ vyhlásil Pavel pred odletom. Český prezident otvorene hovoril o príležitostiach pre český zbrojársky priemysel, najmä v oblastiach kybernetickej bezpečnosti a vesmírnych technológií, ktoré by mohli nájsť uplatnenie aj v japonských ozbrojených silách.
Obe krajiny ocenili doterajšie investície: v Česku pôsobí viac než 270 japonských firiem, najmä v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Spolupráca sa podľa premiéra Išibu a prezidenta Pavla môže rozšíriť aj do obrany, letectva a informačných technológií. Michal Kolmaš doplnil, že Japonsko je „druhý najväčší ázijský investor“ a spolupráca siahajúca až do čias Prvej republiky má aj výrazný kultúrny rozmer.
Robot Expedícia Čechov aj Slovákov
Pracovná návšteva zahŕňala aj otvorenie českých národných dní na výstave EXPO 2025 v Ósake, kde prezident Pavel osobne privítal výpravu Robot Expedície, ktorú pred mesiacom symbolicky odštartoval na Hradčanskom námestí v Prahe. Do výpravy sa zapojili aj slovenské posádky, ktoré spolu s českými účastníkmi prešli naprieč kontinentmi viac než 14-tisíc kilometrov. „Takmer neuveriteľné sa stalo skutočnosťou! Gratulujem a ďakujem za reprezentáciu našej krajiny a tiež našich susedov,“ napísal prezident do denníka výpravy.
Na hrade Himedži podpísal Pavel memorandum o spolupráci medzi touto japonskou pamiatkou a Pražským hradom. Spojenie kultúrnej diplomacie s obchodnými vzťahmi vytvorilo komplexný rámec celej cesty. Prezident zároveň v Hirošime navštívil Atomový dóm českého architekta Jana Letzela a vyzval svetových lídrov, aby pamäť na jadrovú katastrofu neupadla do zabudnutia.
„Návšteva prezidenta Pavla potvrdzuje záujem Česka o Indo-Pacifik a je aj správnym signálom smerom k partnerstvu so štvrtou najsilnejšou ekonomikou sveta,“ povedal k tomu Matej Šimalčík. Ako dodal, „prezidentská diplomacia má síce limitovaný praktický dopad, no symbolický význam týchto stretnutí je v japonskom kontexte veľmi silný“.
Išlo o jednu z najkomplexnejších ciest českého prezidenta za posledné roky, a to tak po stránke politickej, ako aj ekonomickej a kultúrnej. Krajina vychádzajúceho slnka, technologická veľmoc a štvrtá najsilnejšia ekonomika sveta, sa podľa Pavla stáva kľúčovým partnerom aj pre stredoeurópske štáty.
Slovensko zaostáva
Kým český prezident absolvoval intenzívnu cestu plnú pracovných stretnutí, Slovensko vo vzťahoch s japonskými ostrovmi zatiaľ zaostáva. Hoci existujú historické väzby ešte z čias prvej Československej republiky, politická interakcia v posledných rokoch upadla.
„Využívanie vzťahov s Japonskom je pod ich potenciálom,“ zhodnotil Šimalčík. Upozornil však na nový impulz – vstup japonskej spoločnosti Nippon Steel do košického US Steel. „Táto akvizícia môže naštartovať nové politické a ekonomické záujmy,“ dodal.
Japonské firmy už dnes pôsobia na Slovensku najmä v oblasti automobilového priemyslu, logistiky a komponentov. No podľa odborníkov by práve zmena vlastníka najväčšieho hutníckeho podniku mohla byť impulzom aj pre systematickejšiu hospodársku diplomaciu.
V minulosti navštívili Japonsko napríklad premiér Pellegrini a prezidentka Čaputová, no od pandémie boli vzťahy takmer pozastavené. Napriek deklarovanému záujmu rozvíjať vzťahy s Indo-Pacifikom zatiaľ Slovensko nedokázalo túto agendu presadiť do konkrétnych výsledkov.
Návšteva Dalajlámu cestou domov
Záver cesty prezidenta Pavla patril tichému, no silnému gestu. Po skončení oficiálneho programu v Japonsku sa súkromne presunul do Indie, kde zablahoželal Dalajlámovi k jeho 90. narodeninám. Čínske veľvyslanectvo na to okamžite reagovalo vyjadrením „silného znepokojenia“. Český prezident však ostal verný svojej hodnotovej línii.
Bez fanfár a diplomatických protokolov tým hlava štátu zavŕšila cestu, ktorá prepojila obchod aj hodnoty. V čase, keď sa krajina vychádzajúceho slnka zmieta v politickej neistote, ukázalo Česko, že vie nadviazať na kultivovaný dialóg – a zároveň prísť s konkrétnou ponukou. Pre Slovensko je to tichá výzva, ktorú by nemalo nechať nepovšimnutú.
