Aleksandar Vučić minulý mesiac rozpustil srbský parlament a vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Budú sa konať 25. októbra. Formálne tým podľa agentúry ČTK splnil návrh vlády premiéra Djura Macuta. Politicky však ide o oveľa viac: Srbsko čaká hlasovanie, ktoré môže rozhodnúť nielen o vláde, ale aj o ďalšom postavení muža, ktorý dominuje politike v krajine viac než desaťročie.
Vučić medzitým oznámil aj ďalší krok. Budúci týždeň plánuje odstúpiť z funkcie a následne sa chce vo voľbách uchádzať o post premiéra. Informovala o tom srbská verejnoprávna Rozhlasová a televízna stanica Srbska (RTS).
Jeho druhý prezidentský mandát by sa inak skončil v roku 2027 a ústava mu neumožňuje kandidovať tretíkrát. Vládna Srbská pokroková strana (SNS) ho už za svojho kandidáta na premiéra nominovala.
Od tragédie ku kríze
Vučić nie je v srbskej politike nováčikom. Pri moci je ako premiér alebo prezident približne dvanásť rokov. Jeho podporovatelia zdôrazňujú stabilitu a ekonomický rozvoj, kritici hovoria o koncentrácii moci, korupcii a nerovnom mediálnom prostredí. On tieto obvinenia odmieta.
Bezprostredné korene dnešnej politickej krízy siahajú do novembra 2024. Pri zrútení betónového prístreška železničnej stanice v Novom Sade zahynulo 16 ľudí. Tragédia vyvolala rozsiahle protesty, na ktorých ľudia žiadali vyvodenie zodpovednosti a spájali nešťastie s korupciou a nekvalitnou rekonštrukciou stanice, pripomína agentúra AP.
Motorom protestov sa stali študenti. Z pôvodnej požiadavky na vyšetrenie tragédie postupne vznikol širší spor o fungovanie štátu, nezávislosť inštitúcií a férovú volebnú súťaž. Medzi požiadavky protestného hnutia patrili aj predčasné voľby.
Paradoxom je, že Vučić napokon prijal mechanizmus, ktorý požadovali jeho odporcovia, ale zároveň sa pokúsi voľby využiť na získanie premiérskeho kresla.
Významnou politickou silou sa medzitým stalo študentské protestné hnutie. Študenti však nezaložili klasickú politickú stranu, ale do volieb vstúpili s vlastnou kandidátkou „Studentska lista – Studenti pobeđuju“, na ktorej je 250 kandidátov vrátane akademikov, lekárov, umelcov, aktivistov či podnikateľov. Časť tradičnej opozície sa rozhodla nepostaviť vlastných kandidátov a podporiť študentskú listinu, aby sa protivládne hlasy netrieštili. Niektoré opozičné strany však idú do volieb samostatne.
Hlasovať nestačí
Otázkou preto nie je len to, kto 25. októbra získa v predčasných parlamentných voľbách najviac hlasov. Rovnako dôležité bude, za akých podmienok sa bude hlasovať. Pozorovatelia Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) pri srbských voľbách v roku 2023 upozorňovali na zneužívanie verejných zdrojov, tlak na voličov a výraznú mediálnu prevahu vládneho tábora.
V polovici septembra otvoril tento úrad v Srbsku pozorovateľskú misiu pre októbrové voľby. Od budúceho piatka rozmiestni po krajine 30 dlhodobých pozorovateľov a zároveň plánuje požiadať členské štáty OBSE o vyslanie 300 krátkodobých pozorovateľov. „Voľby sú proces, nie je to iba aktivita na jediný deň,“ zdôraznil šéf misie Eoghan Murphy.
Riešením srbskej krízy preto nemôže byť iba otvorenie volebných miestností. Potrebná je dôveryhodná kontrola zoznamov voličov, transparentné financovanie kampane, jasné oddelenie štátu od straníckej kampane, rovnejší prístup kandidátov k médiám a silná domáca i medzinárodná kontrola hlasovania.
Ak Vučić a vládna SNS zvíťazia za podmienok, ktorých dôveryhodnosť potvrdia aj nezávislí pozorovatelia, ich mandát bude politicky silnejší. Ak uspejú ich súperi, rovnaké pravidlo musí platiť aj pre nich. Po takmer dvoch rokoch protestov totiž Srbsko nepotrebuje iba poznať meno budúceho premiéra. Potrebuje výsledok, ktorému bude môcť veriť dostatočne veľká časť spoločnosti.













