Zmeny vyučovania sú súčasťou kurikulárnej reformy, do ktorej sa už zapojila takmer polovica základných škôl. Tie postupne zavádzajú nový spôsob vzdelávania, ktorý má naučiť deti premýšľať v súvislostiach, narábať s informáciami, či vedomosťami tak, aby ich vedeli použiť v bežnom živote.
O tom, čo zmeny prinesú, sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a zároveň spolutvorcom reformy Martinom Krížom.
Čo je vlastne kurikulárna reforma? Rodičia tento pojem počúvajú často, no nevedia, čo si pod ním predstaviť.
Kurikulum je oveľa širší pojem ako učivo. Zahŕňa ciele, obsah aj samotný proces vzdelávania. Teda nielen to, čo sa má dieťa naučiť, ale aj spôsob, ako sa k tomu dostane. Súvisí s tým kultúra školy, pravidlá, vzťahy aj prostredie, v ktorom učenie prebieha.
Nejde teda o jednu konkrétnu metódu, ktorú teraz musia všetci učitelia používať. Podstatnejšia je zmena premýšľania o tom, čo chceme, aby dieťa počas vyučovania robilo.
Nestačí, že si osvojí informáciu a neskôr ju zopakuje. Potrebujeme, aby vedelo vedomosti používať – pracovať s informáciami, premýšľať nad problémom, hľadať riešenie, vysvetliť svoj postup alebo spolupracovať s ostatnými.
Vedomosti teda nezmiznú. Práve naopak, dieťa ich potrebuje. Nemajú však byť konečným cieľom vzdelávania. Jednoducho povedané, reforma chce zmeniť spôsob, akým sa v škole učí.
Niektorí rodičia sa obávajú, že sa deti budú učiť menej a budú mať menej vedomostí. Je to oprávnená obava?
Nie. Cieľom nie je, aby sa deti učili menej. Ide o to, aby sa učili to podstatné a zároveň tomu rozumeli. Všetky školy sa budú držať štátneho vzdelávacieho programu.
Mení sa však predovšetkým prístup k tomu, ako jeho obsah sprostredkovať. Mnohé školy takto pracujú už dnes.
Jedným problémom nášho školstva je preplnenosť učiva. Učiteľ môže mať pocit, že musí s deťmi prebrať všetko, čo je v učebnici. Lenže učebnica nie je štátny vzdelávací program. Ten určuje, čo je podstatné a čo má žiak zvládnuť.
Ak zostaneme pri množstve učiva a nezostane priestor na rozvíjanie schopností žiaka, reforma sa nenaplní. Dieťa si môže zapamätať veľké množstvo informácií, ale ak ich nevie použiť, vzdelávanie nesplnilo svoj účel.
Reforma však nevznikla od nuly. Nadväzuje na to, čo sa pripravovalo v predchádzajúcich rokoch?
Je dôležité povedať, že nejde o reformu jedného ministra alebo jednej vlády. Keď sa pozrieme na koncepčné dokumenty slovenského školstva od roku 1989, opakovane v nich nájdeme veľmi podobné požiadavky.
Hovorilo sa o komplexnom rozvoji osobnosti, schopnosti žiaka samostatne sa učiť, rozvoji kompetencií aj o tom, že škola nemá byť iba miestom na odovzdávanie vedomostí.
Táto reforma teda nadväzuje na prácu, ktorá tu bola pred ňou. Rozdiel je v tom, že teraz sa tieto princípy snažíme dostať výraznejšie do každodennej práce škôl.
Na Slovensku máme viac ako 2 000 základných škôl a 944 z nich už podľa nového systému učí.
Áno, pridávali sa postupne v priebehu troch rokov a zmeny zavádzali od prvého ročníka. Na nový systém teda nabiehajú prváci a bude sa postupne rozširovať na ďalšie ročníky.
Aj školy, ktoré začínajú teraz, nezačínajú úplne od nuly. Každá je v inom bode. Keď prídem na návštevu školy, často počujem: „Veď my to už robíme.“
Mnohokrát majú pravdu. Nie je to teda tak, že všetky školy idú po rovnakej ceste. Každá si nájde svoj bod, od ktorého sa odrazí, a postupne môže meniť ďalšie veci.
Jednou zo zmien sú tri vzdelávacie cykly. Zaniknú jednotlivé ročníky?
Nie. Dieťa bude stále chodiť do prvého, druhého, tretieho ročníka a tak ďalej. Škola bude mať aj naďalej rozpracované, čo má žiak zvládnuť v jednotlivých ročníkoch a bude ho priebežne hodnotiť. Stále bude dostávať vysvedčenie na polroka aj na konci školského roka.
Cykly sú skôr iný spôsob, ako sa pozerať na postup dieťaťa vo vzdelávaní. Na konci každého cyklu máme pomenované, čo má mať žiak zvládnuté.
Prvýkrát to bude po treťom ročníku, potom na konci piateho a napokon deviateho ročníka. Neznamená to teda, že sa dieťa tri roky nehodnotí a potom príde veľká skúška.
Nejasnosti môžu vzniknúť ohľadom hodnotenia. Budú po novom ešte existovať známky?
Áno. Reforma známky neruší. Škola si môže vybrať spôsob hodnotenia – používať známky, slovné hodnotenie alebo ich kombinovať. Slovné hodnotenie teda nie je povinné pre všetky školy, rovnako ani známky.
Prečo teda niektoré školy od známok ustupujú?
Pretože sama známka často nepovie, čo presne dieťa vie a čo ešte potrebuje zlepšiť. Keď rodič vidí na vysvedčení dvojku, vie, že dieťa nedostalo jednotku. Nemusí však vedieť, prečo ju dostalo.
Pri slovnom hodnotení môže učiteľ konkrétnejšie pomenovať, čo dieťa zvláda a na čom ešte potrebuje pracovať. Je jedným z nástrojov, ktoré môžu žiakovi pomôcť rozvíjať jeho schopnosť učiť sa, ale nie je jedinou cestou. Dá sa to aj inými spôsobmi.
Školy teda získajú väčšiu slobodu. Ak bude každá učiť trochu inak a používať iný spôsob hodnotenia, nevznikne chaos?
Prečo by mal? Treba si uvedomiť, že školy mali určitú mieru slobody už od roku 2008. Nie je to teda úplne nová vec. Nové je skôr to, že túto slobodu chceme využívať zmysluplnejšie.
Škola si môže zvoliť spôsob, akým bude vzdelávať a tomu prispôsobiť aj organizáciu. Napríklad či budú mať žiaci 45-minútové hodiny alebo 90-minútové bloky, ako bude prepájať predmety, či pribudnú ranné kruhy alebo či bude v škole zvoniť.
Sloboda sa však stále drží v spoločnom štátnom rámci. Škola si nemôže jednoducho povedať, že niečo, čo je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, nebude učiť.
Čo ak sa dieťa presťahuje a prestúpi na inú školu, ktorá učí úplne inak?
Nemyslím si, že je to problém, ktorý by vznikol až reformou. Rozdiely medzi školami existovali aj doteraz a deti sa pri prestupe prispôsobovali. Tak by to malo byť aj teraz.
Ak má rodič stále obavu, že jeho dieťa bude „pokusným králikom“ reformy, čo by ste mu povedali?
Že reforma nevzniká tak, že sa od zajtra zahodí všetko, čo bolo v škole doteraz. Máme školy a učiteľov, ktorí už veľa spomínaných vecí robia. Teraz chceme, aby sa moderný spôsob vzdelávania postupne stal bežnejšou súčasťou slovenských škôl.
Každá škola je v inom bode a ďalší krok môže urobiť trochu inak. Podstatné však je, aby sme sa posúvali rovnakým smerom. K vzdelávaniu, ktoré pripraví deti na život v 21. storočí, a nie iba na ďalšiu písomku.
