Pri pohľade na mapu vojenskej agresie na Ukrajine sa môže zdať, že Rusko pomaly, ale isto získava ďalšie územia. Najnovšia analýza washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS – Center for Strategic and International Studies) však upozorňuje, že za tieto zisky platí veľmi vysokú cenu, akú si moderné dejiny pri mocnostiach nepamätajú.
Ruské ozbrojené sily podľa štúdie prišli od začiatku invázie vo februári 2022 do konca minulého roka približne o 1,2 milióna vojakov – vrátane mŕtvych, zranených a nezvestných. Počet zabitých vojakov sa pritom odhaduje približne na 330-tisíc. Autori analýzy zdôrazňujú, že „žiadna veľká krajina neutrpela od druhej svetovej vojny také veľké vojenské straty“.
Ruské straty hrozivo narastajú. Len počas minulého roka malo Rusko prísť o približne 415-tisíc vojakov, teda v priemere o 35-tisíc mesačne. Napriek tomu sa Moskve na bojisku ani zďaleka nepodarilo dosiahnuť rozhodujúci zlom. „Ruské sily postupujú prekvapujúco pomaly,“ konštatuje štúdia.
Metre, nie kilometre
Najlepšie to ilustrujú údaje z kľúčových ofenzív. Pri útoku na Pokrovsk postupovali ruské jednotky vlani v priemere iba o 70 metrov denne. V prípade mesta Časiv Jar to bolo dokonca len 15 metrov denne. Za takmer dva roky bojov sa tam front posunul iba o približne desať kilometrov.
Analytici CSIS upozorňujú, že ide o tempo, ktoré je pomalšie než počas legendárnej bitky na Somme v prvej svetovej vojne, ktorá sa dodnes považuje za symbol krvavej opotrebovávacej vojny. V roku 2024 Rusko obsadilo približne 3,6 tisíca štvorcových kilometrov, čo je asi osmina Slovenska, a vlani ďalších 4,8 tisíca. Spolu ide o menej než 1,5 percenta rozlohy Ukrajiny.
Obrovskú cenu na životoch platí za vojnu aj Ukrajina. Jej ozbrojené sily podľa denníka The Guardian stratili odhadom 500- až 600-tisíc vojakov, pričom počet padlých sa pohybuje od 100- do 140-tisíc. Celkový počet mŕtvych, zranených a nezvestných na oboch stranách už dosiahol približne 1,8 milióna ľudí.
„Kombinované ruské a ukrajinské straty mohli do jari 2026 dosiahnuť dva milióny osôb,“ varuje CSIS. Takéto čísla radia vojnu na Ukrajine medzi najkrvavejšie konflikty na svete od roku 1945.
Za frontovou líniou
Správa sa venuje aj stavu ruskej ekonomiky. Hospodársky rast sa v roku 2025 spomalil na 0,6 percenta, priemysel čelí nedostatku pracovnej sily a Moskva je čoraz závislejšia od čínskych dodávok technológií a komponentov. Autori pripomínajú aj symbolický fakt: medzi stovkou najhodnotnejších technologických firiem sveta sa nenachádza ani jedna ruská spoločnosť.
Záver štúdie je jasný. Rusko síce zostáva jadrovou veľmocou a významnou vojenskou silou, no obraz neodvratného víťazstva nezodpovedá realite. Za každý kilometer postupu platí cenu, ktorá nemá v povojnových dejinách obdobu. Práve preto zostáva otázka konečného výsledku vojny otvorená.
