Po masakre Hamasu zo 7. októbra 2023 sa od začiatku vojny v Gaze slovo genocída stalo najsilnejším politickým sloganom namiereným proti Izraelu. Na námestiach západných metropol znie dokonca už od 8. októbra – už tri týždne pred začiatkom izraelskej pozemnej operácie v Gaze.
Čoraz viac dát ukazuje, že veľká časť tohto naratívu sa zakladá na neoverených, nafúknutých a metodicky pochybných číslach. Tie pochádzajú od Ministerstva zdravotníctva v Gaze, kontrolovaného Hamasom.
Dôležitý príspevok k tejto téme priniesolnapríklad rozhovor Mehdiho Hasana s hlavným prokurátorom Medzinárodného trestného súdu (MTS) Karimom Khanom v diskusnom formáte Zeteo. Akokoľvek sa Hasan snažil tlačiť Khana k tomu, aby použil slovo genocída, ten to odmietol.
Opakovane dodal, že pre takéto tvrdenie „nemá dôkazy“. Je to ten istý Khan, ktorý žiadal o vydanie sporných zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Galanta.
Pojem genocída zaviedol právnik Raphael Lemkin po holokauste a stal sa súčasťou Dohovoru OSN o predchádzaní zločinu genocídy z roku 1948. Neoznačuje sa tak každá vojna s vysokým počtom civilných obetí, ale úmyselná snaha zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu.
Kľúčové je práve preukázanie zámeru systematickej likvidácie obyvateľstva. O genocíde nerozhodujú aktivisti, politici ani médiá, ale Medzinárodný súdny dvor. Ten zatiaľ napriek viacerým podaniam nerozhodol, že by Izrael v Gaze páchal genocídu.
Tvrdenia podľa sporných čísel
Najväčším problémom celého presviedčania o páchaní genocídy sú samotné čísla. Počas vojny sa médiami šírili tvrdenia o „desiatkach tisícov nezapočítaných tiel“ a štúdie hovoriace o viac než 100-tisíc mŕtvych.
Článok v časopise The Lancet pracoval s modelom až hrozivých 186-tisíc obetí vojny v pásme Gazy. Aktivisti aj mnohé médiá tieto odhady prezentovali takmer ako hotový fakt s náležitými protiizraelskými komentármi.
Lenže k aprílu 2026 samotné ministerstvo zdravotníctva Hamasu uvádza približne 72-tisíc obetí vrátane bojovníkov Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu. A to po dvoch rokoch vojny a celých šiestich mesiacoch prímeria.
Počas mesiacov prímeria Hamas opäť plne kontroloval hlavné populačné centrá Gazy. Ak by skutočne existovali desaťtisíce ďalších tiel „pod troskami“, práve v tomto období by sa museli objaviť. No nič také sa nestalo.
Na tento rozpor upozorňuje na sieti X odborník na štúdie genocídy Salo Aizenberg, autor výskumov pre organizácie HonestReporting, NGO Monitor, UN Watch či Henry Jackson Society.
Aizenberg pripomína zásadný fakt, ktorý mnohé médiá úplne ignorovali – systém evidencie obetí v Gaze umožňoval počas trvania vojny nahlásiť smrť online alebo telefonicky aj bez nájdeného tela. Takto bolo zaevidovaných viac než 18-tisíc údajných obetí „pod troskami“.
Desaťtisíce tiel pod troskami?
Ministerstvo zdravotníctva podporovalo takéto nahlasovanie a existovala preň jasná motivácia. Išlo predovšetkým o „odškodnenie za straty v rodine“. To znamená, že systém evidencie zahŕňal prípady, keď sa telá fyzicky nenašli alebo keď sa nezvestné osoby považovali za mŕtve.
Predstava, že desaťtisíce úmrtí jednoducho zostali nenahlásené napriek motivácii v podobe odškodnenia a neskôr by sa dodatočne objavili vo veľkom počte je v rozpore s tým, ako systém v praxi fungoval.
Hamasom kontrolované ministerstvo sociálneho rozvoja samo priznalo, že poskytovalo program finančných kompenzácií pre približne 50-tisíc ovdovených žien v Gaze. Do februára 2026 evidovalo vyplatenie podpory už viac než 19-tisíc vdovám.
Tento fakt spochybňuje tvrdenie Hamasu a časti západných aktivistov o „desiatkach tisícov nezapočítaných tiel“, ktoré mali údajne zostať pod troskami alebo mimo evidencie.
Hamas mal silnú motiváciu hlásiť čo najviac obetí. Nedáva preto zmysel, že pri systéme online evidencie a kompenzácie príbuzných by mohli existovať ďalšie desaťtisíce „utajených“ mŕtvych,.
Stále viac analytikov, naopak, upozorňuje, že Hamas vedome pracoval s prehnanými a zavádzajúcimi číslami, čo bolo súčasťou informačnej vojny voči západnému publiku. Cieľom bolo posilniť naratív o „genocíde“ a maximalizovať medzinárodný tlak na Izrael.
Teraz už vieme jasne, že tvrdenia o masívnom podhodnotení počtu obetí boli nesprávne, píše Aizenberg. Nielen mierne nesprávne. Neboli „v zásade správne, ale nepresné“. Neboli ani v rámci akejkoľvek rozumnej tolerancie chyby.
„Boli nesprávne o desaťtisíce prípadov, nesprávne vo svojej miere istoty a nesprávne aj v spôsobe, akým ich médiá prezentovali. Tieto štúdie neboli len nepresné — ich hlavné závery boli definitívne vyvrátené reálnymi dátami,“ argumentuje Salo Aizenberg.
Čísla Hamasu sa rozpadávajú
Ďalším zmanipulovaným údajom bol počet zabitých teroristov Hamasu. Často citovaný počet 8 900 militantov vychádzal len z veľmi úzkej metodiky, ktorá uznáva iba menovite identifikovaných teroristov overených predvojnovými databázami.
Izraelské aj americké odhady sú výrazne vyššie, hovoria o viac než 25-tisíc zabitých teroristoch. Hamas podľa Aizenberga opakovane spätne priznával, že mŕtvi, ktorých médiá pôvodne označovali za „novinárov, humanitárnych pracovníkov, či medikov“, boli v skutočnosti členmi tejto teroristickej organizácie.
Jadro obvinení z genocídy sa preto rozpadá. Ak by Izrael skutočne cielene likvidoval civilné obyvateľstvo, pomer civilných a vojenských obetí by bol dramaticky vyšší. Pri reálnejších číslach to však vychádza na najviac 1,5 civilistu na jedného teroristu.
Pri iných mestských vojnách hovoria štúdie mestských bojov o pomere približne 7 až 9 civilistov na jedného bojovníka, najmä ak teroristické organizácie používajú civilistov ako živé štíty.
Jediný smer, ktorým ministerstvo zdravotníctva v Gaze spätne upravovalo svoje údaje, bol smer nadol. Z evidencie odstraňovali mená a zároveň podľa amerického denníka The New York Times výrazne znížili aj podiel zabitých žien a detí.
Hladomor, ktorý nebol
Rovnako sa nikdy nenaplnili varovania OSN a jej agentúr o údajnom masovom hladomore v Gaze. Počas celej vojny ministerstvo zdravotníctva eviduje len približne 475 úmrtí súvisiacich s podvýživou.
Ak by v Gaze skutočne nastali podmienky núdzového stavu alebo hladomoru (4. alebo 5. fáza podľa medzinárodnej škály IPC), pred ktorými OSN varovala, počet obetí hladu by sa pohyboval v desaťtisícoch. To sa však nestalo, v Gaze nikdy nenastalo nič, čo by aspoň vzdialene pripomínalo hladomor.
Vojnu v Gaze 7. októbra 2023 nepochybne odštartoval Hamas a Palestínsky islamský džihád, podporovaný masou miestnych civilistov. To je dôvod obetí na strane Izraela aj obyvateľov Gazy.
Falošné tvrdenia o genocíde, postavené na zmanipulovaných údajoch Hamasu, sú súčasťou taktiky tejto teroristickej organizácie, ktorou chce zakryť svoje genocídne úmysly. Podnecuje tým len médiá na celom svete k antisemitským tvrdeniam a náladám.
