Sociálne siete a mladí ľudia patria na Slovensku aj v Česku medzi diskutované spoločenské témy. Debata sa čoraz častejšie presúva aj k témam legislatívy a ochrany detí v online priestore, ku ktorej pristúpili už viaceré krajiny sveta.
Opatrenia sa pripravujú aj na Slovensku. Riaditeľ organizácie IPčko Marek Madro upozorňuje:, „Ak chceme prijímať funkčné riešenia, nestačí hovoriť o mladých ľuďoch, musíme hovoriť aj s nimi.“
IPčko preto v spolupráci s agentúrou FOCUS zrealizovalo prieskum medzi tínedžermi vo veku 13 až 16 rokov. Priniesol pohľad na to, ako mladí ľudia sociálne siete skutočne vnímajú. Prebiehal v Žiline, Banskej Bystrici, Bratislave a Košiciach a zapojilo sa doň 31 respondentov.
Najdôležitejšia je komunikácia
Výsledky ukázali, že sociálne siete sú pre mladých predovšetkým odpoveďou na potrebu kontaktu, prijatia a spolupatričnosti. Trávia na nich denne 2 až 6 hodín.
Najdôležitejšia je pre nich komunikácia – „četovanie“. Mladí oceňujú najmä jednoduchý a rýchly spôsob dohovárania sa medzi ľuďmi. Od opýtaných zaznelo: „už to četovanie je veľká vec!“ alebo „informácie by až tak nechýbali ako to, že si človek nemôže s niekým napísať.“
Online komunikácia je pre tínedžerov základným sociálnym nástrojom, nie doplnkom. Uľahčuje im kontakt s kamarátmi, spolužiakmi, rôznymi skupinami aj ľuďmi, s ktorými sa nestretávajú denne.
Riaditeľ IPčka Marek Madro hovorí: „Pocit, že im niekto napísal, niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah sociálnych sietí“. Dodáva, že tínedžeri nachádzajú na sociálnych sieťach to, čoho sa nevedia nasýtiť v reálnom živote.
Učenie aj recepty
Siete slúžia aj ako priestor na relax a rýchlu odmenu. Viacerí priznávajú, že ich používajú automaticky, keď sa nudia. Oceňujú však informácie a inšpirácie v oblastiach ako je šport, móda, hudba či vzdelávanie.
„Napríklad osobne ako futbalista-brankár tam nájdem veci, ktoré sú veľmi užitočné,“ uviedol 16-ročný Martin z Bratislavy. O rok mladšia Eliška si zas pochvaľuje nápady na úpravu vlasov alebo na pečenie.
Mladí vedia, že sociálne siete ovplyvňujú ich psychiku. Pozitívne na nich pôsobia vtipné či motivačné videá, naopak, negatíva prináša obsah spojený s tlakom na vzhľad, agresivitou či porovnávaním sa.
Tínedžeri si uvedomujú aj riziká online priestoru, ktorými sú depresie, frustrácie či pokles sebavedomia. „Tienisté stránky“ podľa nich tvoria najmä „hejty“, kyberšikana a nenávistný obsah. Hovoria o strate času a vzniku závislosti. Vedia, že platformy sú návykové a často vedú k neefektívnemu tráveniu času a „strateniu sa“ v nekonečnom scrollovaní.
Tri mínus pre rodičov
Mladí ľudia nie sú proti regulácii sietí. Podľa nich by však pri regulácii mali mať najväčšiu úlohu rodičia a prevádzkovatelia platforiem. Pri platformách sú však skeptickí, pretože si uvedomujú, že ich prioritou je zisk a nie ochrana.
Rodičia zas podľa nich nemajú dostatočné digitálne zručnosti a nerozumejú im. Keď mali oznámkovať, ako rodičia rozumejú sociálnym sieťam, vyšlo im tri mínus.
Podobne sú na tom školy. Vzdelávanie o sociálnych sieťach označujú mladí za zastarané, nesystémové a základné. Podľa nich nestačí opakovať všeobecné poučky o tom, že na internet sa nemajú dávať osobné údaje. Potrebujú praktické a pravidelné vzdelávanie zamerané na kritické myslenie, duševné zdravie, bezpečnosť a rizikové online správanie.
Prevažne sa zhodujú, že sociálne siete treba regulovať zákonom. Prirovnávajú ich k oblastiam, ktoré štát už reguluje, napríklad šoférovaniu alebo návykovým látkam. Zároveň však majú pocit, že oni sami už dokážu online prostredie zvládať samostatne a najväčšiu ochranu potrebujú hlavne mladší, ako oni.
Čo s tým?
Z odporúčaní prieskumu vyplýva, že iba vekové limity na ochranu detí nestačia. Mali by sa kombinovať napríklad s reguláciou obsahu, zodpovednosťou platforiem či kontrolou škodlivých prejavov ako kyberšikana, nenávisť či násilie.
Taktiež by sa mala zachovať komunikačná funkcia sociálnych sietí a nezavádzať oddelené „detské“ sociálne siete. Podľa prieskumu mladí ľudia nechcú paralelný, umelý internet. Chcú bezpečnejšie prostredie tam, kde už dnes fungujú ich vzťahy, konflikty aj každodenná komunikácia.
Dôležitý je tu aj sociálny rozmer. Ak dospelí mladým niečo berú, mali by im ponúknuť zmysluplnú náhradu, upozorňuje IPčko. Zdôrazňuje potrebu bezpečných priestorov, nízkoprahových centier, dostupnej psychologickej pomoci a sprevádzania mladých v online svete.
Hranica 16 rokov
Téma sociálnych sietí sa u nás presunula aj do legislatívnej roviny. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravuje zákon zameraný na posilnenie bezpečnosti detí v digitálnom prostredí.
Podľa informácií odboru komunikácie sa navrhuje stanoviť pre vstup na sociálne siete veková hranica 16 rokov. Materiál je zatiaľ v pracovnej verzii a prebiehajú odborné konzultácie.
Sociálne siete sú témou aj v Česku, kde sa tiež začalo hovoriť o regulácii. Odbor vonkajších vzťahov a komunikácie českého ministerstva školstva pre Tema.21 uvádza, že škodlivosť sociálnych sietí pre mladých je zásadný problém.
Podľa vyjadrenia českého ministra školstva Roberta Plagu má akékoľvek obmedzenie sociálnych sietí šancu na úspech len v prípade úpravy na úrovni EÚ.
