Problém záškoláctva sa na Slovensku týka 8,5-tisíc rodičov a vyše 13-tisíc detí. Uviedol to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) pri predstavení iniciatívy „Bez školy nebudú dávky“. Jej cieľom je chrániť deti, podporiť ich pri vzdelávaní a motivovať „nezodpovedných rodičov“.
Rezort práce pri nových opatreniach vychádza z princípu, ktorý platí už od roku 2014 v prípade páchania priestupkov u detí. V súčasnosti platí, že ak dieťa spácha priestupok, ako je napríklad pitie alkoholu alebo vyhrážanie, počas prvých troch mesiacov dostáva prídavok na dieťa namiesto rodiča tzv. osobitný príjemca. Býva ním obec, mesto, ktoré použije peniaze na pokrytie potrieb dieťaťa. Po náprave rodičia prídavky opäť dostanú.
Bez dávok až do vyriešenia
Po novom sa tento mechanizmus rozširuje aj na záškoláctvo a problémové správanie žiaka. Ak dieťa nebude chodiť do školy, prvé tri mesiace dostane prídavok osobitný príjemca. „Ak bude naďalej vymeškávať, odoberieme prídavok úplne. Bude sa to cyklicky opakovať dovtedy, až kým dieťa nenastúpi do školy,“ uviedol Tomáš. Opatrenie sa bude týkať detí, ktoré majú povinnú školskú dochádzku, vrátane povinnej škôlky až po školákov do veku 16 rokov.
Zákon považuje za záškoláctvo 15 neospravedlnených hodín mesačne alebo 60 neospravedlnených hodín za školský rok. Podľa údajov rezortu sa v roku 2025 problém záškoláctva týkal zhruba 8,5-tisíc rodičov a vyše 13-tisíc detí.
Ďalším dôvodom odobratia príspevku bude aj nespolupráca rodičov so školou pri riešení náročného správania dieťaťa. Ide najmä o prípady, keď žiak ohrozuje spolužiakov alebo učiteľov a rodičia nechcú spolupracovať pri nápravnovýchovných opatreniach. Prídavky dostanú až vtedy, keď sa situácia zlepší. Zmeny by mali platiť od januára 2027.
Peniaze ako motivácia
Opatrenie podporuje aj komisár pre deti Jozef Mikloško. Podľa jeho slov sú deti, ktoré nechodia do školy, diskriminované. „Situácia detí z marginalizovaných skupín je asi najväčšia výzva detských práv na Slovensku. Máme 800 vylúčených komunít, 45-tisíc chatrčí, v ktorých žijú deti,“ upozornil Mikloško.
Opakovaný monitoring marginalizovaných rómskych komunít na školách v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji ukázal, že dieťa vymešká zo školskej dochádzky v priemere takmer 200 hodín. To znamená, že do školy chodí len 7 z desiatich mesiacov školského roka.
Popri sankciách by mali fungovať aj tzv. motivačné opatrenia, platné od septembra 2025. Ide napríklad o rozšírenie príspevku na každé nezaopatrené dieťa v hmotnej núdzi.
Vzťahuje sa nielen na povinnú školskú dochádzku, ale aj na dieťa, ktoré chodí do škôlky alebo študuje na strednej či vysokej škole. Ďalej ide o zvýšenie dotácie na školské pomôcky pre deti z nízkopríjmových domácností na 50 eur.
Bez jedla sa deti nedokážu učiť
Niektoré školy sa snažia zlepšiť dochádzku inými nástrojmi. Jednou z nich je aj súkromná základná škola ALMA vo Zvolene, ktorú navštevuje okolo 200 detí, z toho štvrtina zo znevýhodneného prostredia.
Zástupca zriaďovateľa Juraj Hipš, ktorý sa venuje nastavovaniu procesov v škole, hovorí najmä o motivácii rodín. „Zistili sme, že veľmi efektívny je priamy kontakt triedneho učiteľa, školy s rodičmi dieťaťa. Chodíme priamo do vylúčenej komunity, rodičom vysvetľujeme, prečo je vzdelanie dôležité,“ hovorí Hipš.
Osvedčili sa aj bezplatné raňajky, ktoré sponzorujú darcovia. „Keď sme zistili, že nám chodia niektoré deti do školy hladné, zaviedli sme raňajky zadarmo. Žiaci prídu ráno na 7.30 a prvé, čo dostávajú, je jedlo. Až potom príde na rad vyučovanie, lebo žiadne hladné dieťa sa nedokáže učiť,“ konštatuje Hipš. Dodáva, že deti, ktoré takto raňajkujú, majú v škole menej absencií.
Krúžky ako motivácia
V škole ALMA tiež zistili, že dochádzku detí zlepšujú aj záujmové krúžky v rámci školy, ako je napríklad futbal alebo výtvarná. Keď deti robia, v čom sú dobré, čo ich baví, idú na súťaž, zažívajú úspech. Majú potom väčšiu motiváciu chodiť do školy, aj keď sa im v akademickej oblasti veľmi nedarí.
Hipš pripúšťa, že jednou z možností, ako zlepšiť účasť dieťaťa na vyučovaní, môžu byť sankcie. Je však presvedčený, že by mali byť poslednou možnosťou. Podľa neho by mal štát podporovať opatrenia, ktoré sa už osvedčili, ako sú napríklad raňajky v škole a spolupráca školy s rodičmi.
Tu je nevyhnutná práca sociálnych pedagógov, ktorých je však nedostatok. Pomoc deťom so vzdelávaním je podľa neho povinnosťou celej spoločnosti.
Česká republika zatiaľ nemá štatistiku o vymeškaných hodinách a záškoláctve v jednotlivých regiónoch či konkrétnych školách. Tlačový hovorca českého ministerstva školstva Ondřej Macura pre Téma.21 uviedol, že ministerstvo školstva dáta doposiaľ nezbieralo, čo sa od tohto roka zmenilo. Zisťovanie vykonáva Česká štátna inšpekcia.
