Česká súkromná dopravná spoločnosť RegioJet sa rozhodla stiahnuť sa z poľského trhu. Prevádzkuje na ňom iba dve vnútroštátne vlakové linky Krakov – Varšava – Gdyňa a Varšava – Poznaň, na ktorých „žlté vlaky“ prestanú premávať začiatkom mája.
V doprave na medzinárodných linkách z Prahy do Krakova, Varšavy a Przemysla na východe Poľska bude RegioJet pokračovať, podobne ako na autobusových linkách. Rovnako aj na vlakových linkách z Prahy cez Ostravu do Košíc a cez Brno a Bratislavu do Žiliny či z Prahy cez Viedeň do Budapešti.
„V Poľsku je biznis v doprave peklo,“ povedal majiteľ a šéf RegioJetu Radim Jančura českému portálu Zdopravy.cz. Z krajiny odchádza, lebo nechce ďalej ohrozovať budúcnosť firmy, ktorú založil, keď mal 23 rokov. „Verím, že za priaznivejších podmienok budeme môcť v budúcnosti opäť poskytovať naše služby aj v Poľsku.“
Podľa RegioJetu ich odradilo najmä blokovanie infraštruktúry, obmedzovanie predaja lístkov alebo predátorská cenová politika poľského štátneho železničného dopravcu PKP Intercity. Neumožnili im ani otvoriť predajné miesta na staniciach a dokončiť marketingovú kampaň v staničných budovách.
Ako Slovensko
Ústup z poľského trhu prichádza v čase, keď konkurent RegioJetu, iná česká súkromná firma Leo Express, naopak, hovorí o rozšírení svojich liniek. Podobne ako Jančurove žlté vlaky jazdí z Prahy do Krakova, Varšavy a Przemysla či cez Ostravu do Prešova na východnom Slovensku.
Prevádzkuje aj linku z Prahy do nemeckého Frankfurtu a od mája pripravuje štart expresu z Prahy cez Olomouc a Hodonín do Bratislavy. Práve príchod Leo Expressu na poľské trate a zvyšovanie frekvencie spojov môže byť za ústupom RegioJetu z Poľska.

Hlavným dôvodom Jančurovho odchodu je určite aj nevľúdny prístup poľských štátnych orgánov k príchodu českej konkurencie. Podobný prístup zažil RegioJet na Slovensku, kde od decembra 2014 do januára 2017 jazdil na najvyťaženejšej vnútroštátnej linke Bratislava – Košice.
Práve po jeho nástupe však premiér Robert Fico zaviedol bezplatné cestovanie v rýchlikoch pre študentov a dôchodcov, čo bolo pre žlté expresy obrovskou konkurenciou. V roku 2016 sa do vládnej koalície na Slovensku vrátila Slovenská národná strana a jej predseda Andrej Danko povedal, že „žlté vlaky zo Slovenska vyženie“.
Vláda potom opäť zaviedla štátne IC vlaky aj za cenu, že ich musela dotovať, a RegioJet sa vzápätí z nerovného boja stiahol. Koncom roka 2024 napokon štátna Železničná spoločnosť Slovensko prevádzku IC vlakov zastavila úplne. Na trati Bratislava – Košice premávajú len dotované expresy Tatran s bezplatnou prepravou študentov a dôchodcov. Podľa súkromných dopravcov sa im nedá konkurovať.
V záujme zákazníkov
Je pochopiteľné, že štátne železničné spoločnosti nerady púšťajú do svojho revíru súkromnú konkurenciu. Na druhej strane práve tá prináša zlepšenie kvality cestovania, rýchlosti, ale aj zníženie cien. Obligátna fľaša vody zadarmo pri nástupe do vlaku, s ktorou prišiel práve RegioJet, sa už stala samozrejmou aj pre mnohé štátne spoločnosti.
Odpor štátnych dopravcov je v rozpore so záujmom cestujúceho aj s požiadavkami Európskej únie. Tá žiada členské štáty, aby otvorili aj svoje dotované trate konkurencii najneskôr do roku 2030, pričom by mali jednotlivé úseky ponúknuť do verejnej súťaže.
Na Slovensku sa to nedeje s výnimkou trate Bratislava – Komárno, ktorú dlho prevádzkoval RegioJet, potom krátko štátny dopravca a teraz Leo Express. Práve súkromný dopravca RegioJet urobil z bočnej, málo využívanej trate obľúbenú prímestskú linku, na ktorej sa počet cestujúcich za niekoľko rokov zmnohonásobil.
Čo najväčšia konkurencia na železniciach je prínosom pre cestujúcich, ale aj pre prírodu. Rýchle a kvalitné diaľkové spoje môžu nahradiť letecké linky, ale najmä autá. Znižuje sa tým závislosť krajín od ropy, pretože vlaky zvyčajne poháňa elektrina.
Musia to však byť vlády jednotlivých krajín, ktoré vytvoria lákavé podmienky na vstup súkromných dopravcov. Ak im už nedokážu pomáhať, musia aspoň dozrieť na štátne železničné spoločnosti, aby novoprišelcom neznepríjemňovali život a umožnili im technicky a logisticky bezproblémovú prevádzku.
Zdá sa, že slovenská aj poľská vláda sa zatiaľ riadia skôr politikou žiarlivosti ako moderným a otvoreným prístupom podpory konkurencie a slobodného podnikateľského prostredia.













