V 90. rokoch bolo Maďarsko najrozvinutejšou krajinou strednej Európy a obľúbencom zahraničných investorov. Po roku 2000 jeho úlohu do veľkej miery prebralo Slovensko, ktoré nazývali tatranským tigrom. Bol to výsledok vtedajších reformných vlád a aj podpory podnikania v oboch krajinách.
Vďaka tomu v nich výrazne rástli platy aj životná úroveň, čím predbiehali svojich väčších susedov. Po nástupe Viktora Orbána a Roberta Fica k moci sa situácia postupne začala otáčať. Reformnú iniciatívu prebralo Česko a neskôr aj Poľsko.
Slabšie zárobky
Dnes Maďarsko a Slovensko zaostávajú za svojimi dvomi susedmi nielen v hospodárskom raste, ale najmä vo výške reálnych miezd a v životnej úrovni. Podľa národných štatistických úradov malo vlani v decembri najvyššie priemerné hrubé mesačné mzdy v regióne Poľsko na úrovni 2 246 eur, druhé bolo Česko, ktoré zaostávalo približne o stovku. V Maďarsku bola priemerná hrubá mesačná mzda 2 041 eur a na Slovensku iba 1 739 eur.
Horšie je, že hoci sú na Slovensku najnižšie čisté platy, náklady na prácu sú jedny z najvyšších nielen v regióne, ale aj oproti štátom južnej Európy. Tieto náklady tvoria okrem čistej mzdy aj dane a odvody zamestnanca, odvody zamestnávateľa a nepeňažné benefity. Na Slovensku je to takmer 20 eur na hodinu. Podobne je to v Česku a o trochu menej v Portugalsku, ako vyplýva z údajov Eurostatu.
V Poľsku je to o niečo menej, 19,1 eura, a v Chorvátsku 18,4 eura. Maďarsko je so mzdovými nákladmi 15,2 eura na hodinu ešte lacnejšie, v Bulharsku tieto náklady predstavujú len 12 eur. Znamená to, že zamestnávať ľudí je dnes na Slovensku rovnako drahé ako v Česku, no zamestnanci majú z toho v čistom oveľa menej. Veľká časť nákladov totiž smeruje do štátneho rozpočtu v podobe odvodov a daní.
„Keď porovnáme naše celkové daňovo-odvodové zaťaženie s Českou republikou, zamestnanec s priemernou mzdou dostane v Čechách v čistom akoby trinásty plat navyše. Pretože on tam má pätnásťpercentnú daň z príjmu fyzických osôb a platí nižší zdravotný odvod,“ povedal pre Denník N prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka.
Slovenské krivkanie
Veľmi plasticky vidieť zaostávanie v raste platov z dát poradenskej spoločnosti Forvis Mazars, ktoré spracovala analytička Klubu 500 Diana Motúzová. Čisté mzdy v súkromnom sektore podľa nej medzi rokmi 2016 až 2025 najviac rástli v Česku, Maďarsku a Poľsku.
V Česku sa čistá mzda zvýšila o 77 percent, v Poľsku o 108 percent a v Maďarsku dokonca o 112 percent, ale na Slovensku to za desať rokov bolo len o 54 percent.

V roku 2016 mali Slováci ešte druhé najvyššie čisté mzdy spomedzi krajín V4 po Česku, v súčasnosti ich už majú najnižšie. Predbehli ich Poliaci aj Maďari. Pokles čistých miezd spôsobilo to, že štvrtá Ficova vláda krátko po nástupe výrazne zvýšila dane aj odvody.
Maďari však z vysokého rastu a slušných čistých miezd veľa osohu nemajú. Väčšinu z toho im zhltne inflácia, vyvolaná okrem iného nezodpovednou rozpočtovou politikou vlády, ktorá míňa oveľa viac, ako jej príde do štátneho rozpočtu z daní a odvodov. To vedie k enormnému nárastu štátneho dlhu, čo tlačí na infláciu.
Zo superhrubej mzdy (hrubá mesačná mzda zamestnanca plus odvody zamestnávateľa) dostane slovenský zamestnanec v čistom iba 51,5 percenta. V ČR je to 54,9 percenta, v Poľsku 57,2 percenta a v Maďarsku prekvapivo najviac, až 58,9 percenta.
Maďarské podnikanie
Nízke daňovo-odvodové zaťaženie práce a nízke dane pre firmy by mali Maďarsku priniesť ekonomický rozmach a štatút miláčika zahraničných investorov podobne ako pred 30 rokmi. Úplne to však neplatí.
Krajina naozaj v posledných rokoch pritiahla viacero veľkých svetových hráčov, ako automobilky BMW, Mercedes, BYD alebo viacero producentov batérií. Bolo to však zvyčajne len za cenu obrovských vládnych dotácií, stimulov a kompromisov. Napríklad Číňanom dovolili, že si môžu dovážať zamestnancov z vlasti a platiť ich podľa vlastných pravidiel.
Lákavo vyzerá aj 9-percentná daň zo zisku pre firmy, po bližšom preskúmaní však vyjdú na povrch málo známe háčiky, ktoré lákadlo podstatne znechucujú. Veľké firmy musia aj v Maďarsku platiť globálnu minimálnu daň (GMT), čiže sa im sadzba dorovná do 15 percent.
Všetky firmy musia navyše platiť miestnu podnikateľskú daň samosprávam až do výšky dvoch percent z obratu, nie zisku. Plus špeciálne dane, ktoré Orbánove vlády zavádzali a rušili tak rýchlo, že už málokto presne vie, čo a odkedy platí.
Tak napríklad banková daň, daň z maloobchodu pre supermarkety, transakčná daň, daň z reklamy, telekomunikačná daň, energetická daň, daň z verejných služieb, daň z nezdravých potravín a nápojov, daň z nadmerného zisku, daň výrobcov liekov, daň z poistenia, daň leteckých spoločností atď.
Efektívna, teda skutočná daň, ktorú firmy platia, sa z tohto dôvodu ťažko presne vyčísľuje, často je až 20-percentná, čo mnohé svetové koncerny vyhnalo z maďarského trhu. K tomu sa navyše pridáva 27-percentná daň z pridanej hodnoty.
Smer chudoba
Výsledkom je zaostávanie Maďarska za susedmi v ekonomickom raste, ale aj v životnej úrovni. Krajina, ktorá bola pred 20 rokmi najvyspelejšia v regióne, výrazne spomalila v dobiehaní priemeru Európskej únie, pokiaľ ide o individuálnu spotrebu na obyvateľa prepočítanú cez paritu kúpnej sily (teoretický výmenný kurz zohľadňujúci ceny v oboch krajinách).
V roku 2024 sa Maďarsko v tomto ukazovateli dostalo iba na 73 percent priemeru EÚ, v čom ho dokonca predbehlo aj Rumunsko, ktoré za Maďarskom dlhé roky zaostávalo. Slovensko má zhruba 77 percent, pričom zaostáva za Chorvátskom so 79 percentami, Českom s 82 a Poľskom s 85 percentami priemeru EÚ.
Maďarsko ťaží aj vysoká inflácia, najvyššia v EÚ. Medzi rokmi 2020 až 2025 sa ceny podľa údajov Deutsche Bank celkovo zvýšili o viac ako 50 percent. V Poľsku alebo Česku to bolo len niečo cez 40 percent, v Grécku napríklad iba 16 percent.
Víkendové voľby v Maďarsku rozhodnú, kadiaľ sa bude krajina uberať ďalej. Dlhoročný premiér Viktor Orbán ju vedie k stále väčšiemu ekonomickému zaostávaniu a izolácii a orientácii na Čínu a Rusko. Jeho vyzývateľ Péter Magyar sľubuje návrat na cestu spolupráce s EÚ a ekonomickej prosperity. Vyžiada si to však dlhé roky reforiem a zlepšovania pokriveného podnikateľského prostredia.













