Téma 21
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • Lifestyle
    • Host Marcely Kopecké
  • Podcasty
    • Neverím
    • Němý vůl
Sobota 25. dubna 2026
Téma 21
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • Lifestyle
    • Host Marcely Kopecké
  • Podcasty
    • Neverím
    • Němý vůl
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
Téma 21

Slovensko dusia odvody, Maďarsko inflácia. Obe ekonomiky padli na chvost regiónu

Peter Kremský Peter Kremský
11. 4. 2026
v Ekonomika
Doba čtení: 8 min.

Kedysi patrili k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim krajinám v strednej a východnej Európe. Dnes už však Maďarsko a Slovensko výrazne zaostávajú a sú plné nepríjemných paradoxov. Napríklad Slovensko má jedny z najvyšších nákladov na prácu v regióne, no zároveň najnižšie čisté mzdy. Maďarom zas veľmi rastú nielen platy, ale aj ceny.

Premiér Maďarska Viktor Orbán a premiér Slovenska Robert Fico počas tlačovej konferencie v priestoroch Úradu vlády SR. Foto: SITA/Tomáš Bokor

Premiér Maďarska Viktor Orbán a premiér Slovenska Robert Fico počas tlačovej konferencie v priestoroch Úradu vlády SR. Foto: SITA/Tomáš Bokor

V 90. rokoch bolo Maďarsko najrozvinutejšou krajinou strednej Európy a obľúbencom zahraničných investorov. Po roku 2000 jeho úlohu do veľkej miery prebralo Slovensko, ktoré nazývali tatranským tigrom. Bol to výsledok vtedajších reformných vlád a aj podpory podnikania v oboch krajinách.

Vďaka tomu v nich výrazne rástli platy aj životná úroveň, čím predbiehali svojich väčších susedov. Po nástupe Viktora Orbána a Roberta Fica k moci sa situácia postupne začala otáčať. Reformnú iniciatívu prebralo Česko a neskôr aj Poľsko.

Slabšie zárobky

Dnes Maďarsko a Slovensko zaostávajú za svojimi dvomi susedmi nielen v hospodárskom raste, ale najmä vo výške reálnych miezd a v životnej úrovni. Podľa národných štatistických úradov malo vlani v decembri najvyššie priemerné hrubé mesačné mzdy v regióne Poľsko na úrovni 2 246 eur, druhé bolo Česko, ktoré zaostávalo približne o stovku. V Maďarsku bola priemerná hrubá mesačná mzda 2 041 eur a na Slovensku iba 1 739 eur.

Horšie je, že hoci sú na Slovensku najnižšie čisté platy, náklady na prácu sú jedny z najvyšších nielen v regióne, ale aj oproti štátom južnej Európy. Tieto náklady tvoria okrem čistej mzdy aj dane a odvody zamestnanca, odvody zamestnávateľa a nepeňažné benefity. Na Slovensku je to takmer 20 eur na hodinu. Podobne je to v Česku a o trochu menej v Portugalsku, ako vyplýva z údajov Eurostatu.

V Poľsku je to o niečo menej, 19,1 eura, a v Chorvátsku 18,4 eura. Maďarsko je so mzdovými nákladmi 15,2 eura na hodinu ešte lacnejšie, v Bulharsku tieto náklady predstavujú len 12 eur. Znamená to, že zamestnávať ľudí je dnes na Slovensku rovnako drahé ako v Česku, no zamestnanci majú z toho v čistom oveľa menej. Veľká časť nákladov totiž smeruje do štátneho rozpočtu v podobe odvodov a daní.

„Keď porovnáme naše celkové daňovo-odvodové zaťaženie s Českou republikou, zamestnanec s priemernou mzdou dostane v Čechách v čistom akoby trinásty plat navyše. Pretože on tam má pätnásťpercentnú daň z príjmu fyzických osôb a platí nižší zdravotný odvod,“ povedal pre Denník N prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka.

Slovenské krivkanie

Veľmi plasticky vidieť zaostávanie v raste platov z dát poradenskej spoločnosti Forvis Mazars, ktoré spracovala analytička Klubu 500 Diana Motúzová. Čisté mzdy v súkromnom sektore podľa nej medzi rokmi 2016 až 2025 najviac rástli v Česku, Maďarsku a Poľsku.

V Česku sa čistá mzda zvýšila o 77 percent, v Poľsku o 108 percent a v Maďarsku dokonca o 112 percent, ale na Slovensku to za desať rokov bolo len o 54 percent.

V roku 2016 mali Slováci ešte druhé najvyššie čisté mzdy spomedzi krajín V4 po Česku, v súčasnosti ich už majú najnižšie. Predbehli ich Poliaci aj Maďari. Pokles čistých miezd spôsobilo to, že štvrtá Ficova vláda krátko po nástupe výrazne zvýšila dane aj odvody.

Maďari však z vysokého rastu a slušných čistých miezd veľa osohu nemajú. Väčšinu z toho im zhltne inflácia, vyvolaná okrem iného nezodpovednou rozpočtovou politikou vlády, ktorá míňa oveľa viac, ako jej príde do štátneho rozpočtu z daní a odvodov. To vedie k enormnému nárastu štátneho dlhu, čo tlačí na infláciu.

Zo superhrubej mzdy (hrubá mesačná mzda zamestnanca plus odvody zamestnávateľa) dostane slovenský zamestnanec v čistom iba 51,5 percenta. V ČR je to 54,9 percenta, v Poľsku 57,2 percenta a v Maďarsku prekvapivo najviac, až 58,9 percenta.

Domov
Read More
Káčer: Novela ústavy dláždi cestu Slovensku, aby sa dostalo mimo Európskej únie.
Róbert Kotian 7. 10. 2025
Video
Jedna časť Slovenska víta zmeny v ústave o dvoch pohlaviach, adopciách a surogátnom materstve, druhá sa obáva nadradenia slovenských zákonov nad medzinárodným právom. Fico touto novelou postavil proti sebe opozičné strany a rozvoľňuje vzťahy s EU, hovorí bývalý minister zahraničia Rastislav Káčer.

Maďarské podnikanie

Nízke daňovo-odvodové zaťaženie práce a nízke dane pre firmy by mali Maďarsku priniesť ekonomický rozmach a štatút miláčika zahraničných investorov podobne ako pred 30 rokmi. Úplne to však neplatí. 

Krajina naozaj v posledných rokoch pritiahla viacero veľkých svetových hráčov, ako automobilky BMW, Mercedes, BYD alebo viacero producentov batérií. Bolo to však zvyčajne len za cenu obrovských vládnych dotácií, stimulov a kompromisov. Napríklad Číňanom dovolili, že si môžu dovážať zamestnancov z vlasti a platiť ich podľa vlastných pravidiel. 

Lákavo vyzerá aj 9-percentná daň zo zisku pre firmy, po bližšom preskúmaní však vyjdú na povrch málo známe háčiky, ktoré lákadlo podstatne znechucujú. Veľké firmy musia aj v Maďarsku platiť globálnu minimálnu daň (GMT), čiže sa im sadzba dorovná do 15 percent.

Všetky firmy musia navyše platiť miestnu podnikateľskú daň samosprávam až do výšky dvoch percent z obratu, nie zisku. Plus špeciálne dane, ktoré Orbánove vlády zavádzali a rušili tak rýchlo, že už málokto presne vie, čo a odkedy platí. 

Tak napríklad banková daň, daň z maloobchodu pre supermarkety, transakčná daň, daň z reklamy, telekomunikačná daň, energetická daň, daň z verejných služieb, daň z nezdravých potravín a nápojov, daň z nadmerného zisku, daň výrobcov liekov, daň z poistenia, daň leteckých spoločností atď.

Efektívna, teda skutočná daň, ktorú firmy platia, sa z tohto dôvodu ťažko presne vyčísľuje, často je až 20-percentná, čo mnohé svetové koncerny vyhnalo z maďarského trhu. K tomu sa navyše pridáva 27-percentná daň z pridanej hodnoty.

Svět
Read More
Martin Klus: Výsledok maďarských volieb otrasie celým regiónom
Peter Švec 7. 4. 2026
HeroJD VanceKremeľmaďarská kampaňMartin Kluspád Orbánaruský vplyvSlovenskoViktor Orbánvoľby v Maďarsku
Téma.21 exkluzívne ako prvá prináša prieskum agentúry SCIO, ako by Slováci volili v maďarských voľbách. Analytik agentúry a bývalý štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus v deň návštevy amerického viceprezidenta JD Vancea v Budapešti rozoberá: Kto a ako zasahuje do maďarskej predvolebnej kampane? Prečo by Orbánov pád ovplyvnil aj Slovensko a Česko? A prečo vníma Maďarsko s Orbánom na čele ako agenta Kremľa? Zhovára sa Peter Švec.

Smer chudoba

Výsledkom je zaostávanie Maďarska za susedmi v ekonomickom raste, ale aj v životnej úrovni. Krajina, ktorá bola pred 20 rokmi najvyspelejšia v regióne, výrazne spomalila v dobiehaní priemeru Európskej únie, pokiaľ ide o individuálnu spotrebu na obyvateľa prepočítanú cez paritu kúpnej sily (teoretický výmenný kurz zohľadňujúci ceny v oboch krajinách). 

V roku 2024 sa Maďarsko v tomto ukazovateli dostalo iba na 73 percent priemeru EÚ, v čom ho dokonca predbehlo aj Rumunsko, ktoré za Maďarskom dlhé roky zaostávalo. Slovensko má zhruba 77 percent, pričom zaostáva za Chorvátskom so 79 percentami, Českom s 82 a Poľskom s 85 percentami priemeru EÚ. 

Maďarsko ťaží aj vysoká inflácia, najvyššia v EÚ. Medzi rokmi 2020 až 2025 sa ceny podľa údajov Deutsche Bank celkovo zvýšili o viac ako 50 percent. V Poľsku alebo Česku to bolo len niečo cez 40 percent, v Grécku napríklad iba 16 percent.

Víkendové voľby v Maďarsku rozhodnú, kadiaľ sa bude krajina uberať ďalej. Dlhoročný premiér Viktor Orbán ju vedie k stále väčšiemu ekonomickému zaostávaniu a izolácii a orientácii na Čínu a Rusko. Jeho vyzývateľ Péter Magyar sľubuje návrat na cestu spolupráce s EÚ a ekonomickej prosperity. Vyžiada si to však dlhé roky reforiem a zlepšovania pokriveného podnikateľského prostredia.

Česko
Read More
Peter Weiss: V Maďarsku sa žije stále horšie a upláca sa vo veľkom
Peter Švec 23. 3. 2026
ČeskoFicoHeroMaďarskoOrbánPolitikarozhovorSlovenskoTéma.21Videovoľby
Voľby v Maďarsku sa blížia. Krajina môže stáť pred najväčšou politickou zmenou za posledných 15 rokov. Kým premiér Viktor Orbán vládne silnou rukou a prekrúca históriu Péter Magyar mobilizuje nespokojnú časť spoločnosti. Čoraz chudobnejšia krajina a napäté vzťahy so spojencami zároveň ukazujú, že súčasný autokratický kurz Budapešti už naráža na svoje možnosti. Hovorí v rozhovore pre Tému.21 bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss. Otázky kládol Peter Švec.

Author

  • Peter Kremský
    Peter Kremský

    Editor. Vyštudoval žurnalistiku, písal pre Trend, SME alebo Postoj, podnikal v oblasti prekladateľstva, pracoval ako analytik, bol poslancom parlamentu. Venuje sa najmä ekonomickým témam, špeciálne financiám, priemyslu, energetike a podnikaniu.

Štítky: drahá prácaMaďarskonízke mzdyrast cienSlovenskozaostávanie
SdíletPublikovat

Související články

Ekonomika Komentáře Slovensko
Slovensko čelí v posledných rokoch zvýšenému odchodu firiem do zahraničia, pretože od ostatných parlamentných volieb sa výrazne zhoršili podmienky na podnikanie. Naposledy oznámila odchod trnavská čokoládovňa Figaro, ktorá sa presúva do susedného Česka. Minister financií SR Ladislav Kamenický, ktorý je vo vláde zodpovedný za hospodársku politiku, neprichádza zo žiadnymi návrhmi na zlepšenie situácie. Naopak, cez nevhodne vyskladané konsolidačné balíky prispieva k deformácii podnikateľského prostredia. FOTO: SITA/NR SR a Pexels

Vláda krízy nerieši. Ona ich vytvára

23. 4. 2026
Ekonomika Svět
Brazilský prezident Lula da Silva a německý kancléř Friedrich Merz. Zdroj: snapshot/Future Image/U Stamm / Shutterstock Editorial / Profimedia

Bez závislosti na Washingtonu a Pekingu? Zkusit to chce Německo s Brazílií

22. 4. 2026
Ekonomika
Slovenský prepravca ropy Transpetrol, a. s., pravidelne vykonáva cvičenia pripravenosti na odstránenie následkov prevádzkovej havárie na ropovode Družba. Snímka zachytáva jedno z týchto cvičení pri prečerpávacej stanici v obci Budkovce pri Michalovciach. FOTO: SITA/Transpetrol

Družbou opäť tečie ruská ropa, Slovnaft už od nej nie je závislý

22. 4. 2026
Ekonomika
Vlak Regiojet na Železničnej stanici Košice Foto: SITA/Katarína Lörincová

Poľsko aj Slovensko: RegioJet opäť naráža na štátne peklo

16. 4. 2026
Nezařazené
Poľský premiér Donald Tusk na včerajšom summite EÚ v cyperskej Nikózii ironicky poznamenal, že „prvý raz po rokoch neboli na rokovaniach Rusi“, čím narážal na neprítomnosť maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten bol dlhodobo kritizovaný, že je „trójskym koňom Kremľa“, lebo blokoval viaceré rozhodnutia EÚ. FOTO: SITA/AP Photo/Petros Karadjias

Tusk na summite EÚ bez Orbána: „Po rokoch nie sú v miestnosti žiadni Rusi“

25. 4. 2026
30:51 Společnost
foto: Téma.21

Němý vůl #28: Zvládat emoce?

25. 4. 2026
Společnost Svět
FOTO: ALBERT GONZALEZ FARRAN / UNAMID / AFP / Profimedia

„Dřív nebo později se to stane každé.“ Sexuální násilí jako válečná zbraň

25. 4. 2026
33:18 Česko Domov

Je Grolich lidovecký spasitel nebo Charón? Komentuje politolog Drašar 

24. 4. 2026
Nezařazené
Zranený muž stojí vo svojom byte v obytnom dome, ktorý bol zničený pri dnešnom ruskom útoku na ukrajinskú Odesu. FOTO: SITA/AP Photo/Michael Shtekel

Rusko presúva vojnu do ukrajinských spální, nemocníc a ulíc

24. 4. 2026
Komentáře
Dekréty bývalého česko-slovenského prezidenta Edvarda Beneša (na snímke v strede), vydané po druhej svetovej vojne, sa môžu stať dôvodom sporu medzi budúcim maďarským premiérom Péterom Magyarom (vpravo) a predsedom vlády SR Robertom Ficom (vľavo). FOTO: SITA/AP Photo/ Vadim Ghirda, Denes Erdos a Jaromír Funke – Národní knihovna ČR

Prečo sa Robert Fico a Péter Magyar dohodnú len veľmi ťažko

23. 4. 2026

O NÁS

Logo on dark background
nezávislé online médium
  • Slovenčina
Odštěpný závod Téma.21 s.r.o.

IČO: 22656324

Kontakt: info@tema21.cz

Více o nás

RUBRIKY

  • Domov
  • Ekonomika
  • Svět
  • Společnost
  • Lifestyle
  • Podcasty

ŠTÍTKY

#podrobne (12) Audio (104) Babiš (19) Církev (9) deti (19) ekonomika (16) Fico (23) filosofie (19) Grónsko (10) Hero (203) historie (10) Irán (19) Izrael (17) korupcia (19) Kultura (12) Maďarsko (13) NATO (11) náboženství (18) olympiáda (12) parlament (9) podcast (19) Politika (122) pomoc (11) prezident (10) ropa (11) rozhovor (104) Rusko (29) Slovensko (24) Text (458) Trump (39) Téma.21 (19) Ukrajina (43) USA (68) Venezuela (10) Vianoce (13) Video (174) vláda (59) vojna (16) voľby (13) válka (10) Vánoce (9) zdravotnictví (12) Česko (16) Československo (10) ženy (9)

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

👉 Články nezamykáme. Chceme zůstat otevření – s vaší podporou.

❤️ Darujte!
X
Spravovat Souhlas
Abychom poskytli co nejlepší služby, používáme k ukládání a/nebo přístupu k informacím o zařízení, technologie jako jsou soubory cookies. Souhlas s těmito technologiemi nám umožní zpracovávat údaje, jako je chování při procházení nebo jedinečná ID na tomto webu. Nesouhlas nebo odvolání souhlasu může nepříznivě ovlivnit určité vlastnosti a funkce.
Funkční Vždy aktivní
Technické uložení nebo přístup je nezbytně nutný pro legitimní účel umožnění použití konkrétní služby, kterou si odběratel nebo uživatel výslovně vyžádal, nebo pouze za účelem provedení přenosu sdělení prostřednictvím sítě elektronických komunikací.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Statistiky
Technické uložení nebo přístup, které se používají výhradně pro statistické účely. Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro anonymní statistické účely. Bez předvolání, dobrovolného plnění ze strany vašeho Poskytovatele internetových služeb nebo dalších záznamů od třetí strany nelze informace, uložené nebo získané pouze pro tento účel, obvykle použít k vaší identifikaci.
Marketing
Technické uložení nebo přístup je nutný k vytvoření uživatelských profilů za účelem zasílání reklamy nebo sledování uživatele na webových stránkách nebo několika webových stránkách pro podobné marketingové účely.
  • Spravovat možnosti
  • Spravovat služby
  • Správa {vendor_count} prodejců
  • Přečtěte si více o těchto účelech
Zobrazit předvolby
  • {title}
  • {title}
  • {title}
No Result
View All Result
Podpořte nás
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • Lifestyle
    • Host Marcely Kopecké
  • Podcasty
    • Neverím
    • Němý vůl
  • csČeština
    • cs Čeština
    • sk Slovenčina
Kdo jsme?

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

-
00:00
00:00

Queue

Update Required Flash plugin
-
00:00
00:00