V Rusku prebieha systematické obmedzovanie internetu, ktoré už nemožno označiť len za technické výpadky. Ide o vedomú a riadenú politiku štátu. Kremeľ to síce vysvetľuje „bezpečnostnými dôvodmi“, no rozsah opatrení hovorí jasne.
Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov podľa agentúry ČTK povedal, že „všetky odpojenia a obmedzenia komunikácie sú vykonávané v súlade s platnou legislatívou“. Operátori zároveň uvádzajú, že ide o „vonkajšie obmedzenia“, ktoré nemajú pod kontrolou. Internet je dnes v Rusku nástrojom moci, nie službou.
Digitálna tma
V Moskve a Petrohrade dochádza k opakovaným výpadkom mobilného internetu, pričom podľa portálu The Economist boli tieto zásahy riadené bezpečnostnými službami a v Moskve trvali takmer tri týždne. Dve najväčšie ruské mestá sa ocitli v digitálnej tme, čo bolo ešte donedávna nepredstaviteľné.
Úrady testovali aj úplné vypnutie komunikácie. Nefungovali dáta ani bežné hovory, iba tiesňové linky. Mnohí obyvatelia to vnímali ako test systému, ktorý má Rusko odpojiť od globálneho internetu a ponechať prístup len k schváleným stránkam.
Kľúčovým prvkom tejto stratégie je zavádzanie tzv. „bielych zoznamov“. Internet tak v Rusku postupne prestáva byť otvoreným priestorom a mení sa na filtrovaný systém, kde funguje len úzky okruh stránok schválených štátom.
Ide najmä o vládne portály, stránky bánk a domáce digitálne služby, ako je Yandex – ruský vyhľadávač a technologická platforma podobná Googlu –, či sociálne siete VKontakte (ruská obdoba Facebooku) a Odnoklassniki (sieť zameraná najmä na staršiu generáciu a prepájanie bývalých spolužiakov), ale aj štátom kontrolované a propagandistické médiá.
Globálne platformy ako Telegram či WhatsApp sú obmedzované alebo blokované.
Telegram pod tlakom
Obzvlášť výrazný tlak smeruje na Telegram, ktorý má podľa magazínu The Economist v Rusku mesačne približne 94 miliónov používateľov. Ide o jeden z posledných relatívne slobodných komunikačných kanálov v krajine, ktorý využívajú nielen bežní ľudia, ale aj novinári, opozícia či samotní predstavitelia režimu.
Napokon aj Dmitrij Peskov priznal, že obmedzenie internetu komplikuje komunikáciu štátu smerom navonok. „Rýchlo prichádzame o nástroje našej propagandy v zahraničí. Ako máme šíriť naše posolstvá?“ cituje ho The Economist.
Platforma čelí pokutám a hrozí jej úplné vypnutie, pričom Kremeľ presadzuje vlastnú aplikáciu MAX so zabudovanými prvkami dohľadu. Odpor prichádza aj zo strany proruských vojnových blogerov, ktorí si na Telegrame vybudovali publikum aj príjmy a ktorých vplyv je pre režim dôležitý.
Skúsenosť Iránu
Zásahy majú širší strategický kontext. Kremeľ dlhodobo vníma otvorenosť ako hrozbu a snaží sa premeniť Rusko na uzavretý a plne kontrolovaný politicko-spoločenský systém.
Tento trend ešte posilnili skúsenosti z Iránu, kde Izrael a USA dokázali pomocou digitálnych dát identifikovať a eliminovať predstaviteľov režimu. Aj preto Moskva práve teraz čoraz dôslednejšie blokuje všetko, čo nie je pod kontrolou bezpečnostných služieb.
To, čo sa deje, má aj okamžité ekonomické a spoločenské dôsledky. Podľa údajov The Economist stojí každý deň bez internetu ruskú ekonomiku až miliardu rubľov (zhruba 10,7 milióna eur). Zároveň narastá nespokojnosť verejnosti a napätie v rámci elít.
Po prvýkrát od roku 2022 sa opäť objavujú úvahy o možných protestoch. Ako upozorňujú analytici, bezpečnostné služby tým narúšajú doterajšiu rovnováhu medzi vojnou a „normálnym životom“, ktorú sa Kremeľ snažil doteraz udržiavať.
Za kritiku na psychiatriu
Režim si zároveň uvedomuje, že moderná moc stojí na kontrole toku informácií. Prípad Iľju Remesla, provládneho blogera, ktorý po kritike Putina skončil v psychiatrickej liečebni, ukazuje na kontinuitu so sovietskou komunistickou praxou.
V polovici marca Remeslo obvinil na Telegrame Putina zo zneužitia moci, ničenia ekonomiky a zavádzania cenzúry. „Vladimir Putin musí odstúpiť a byť postavený pred súd ako vojnový zločinec a zlodej,“ napísal. O dva dni neskôr bol umiestnený do psychiatrickej liečebne.
Dôsledky obmedzovania internetu sú citeľné aj v každodennom živote. Podľa portálu The Moscow Times hovoria obyvatelia o návrate o dve desaťročia späť. Bez internetu nefungujú navigácie, komunikácia ani bezhotovostné platby. Ľudia sa vracajú k hotovosti, papierovým mapám a improvizovaným riešeniam, čo zásadne mení fungovanie spoločnosti.
Z pohľadu jednotlivca ide o zásadnú zmenu reality života. Internet už v Rusku prestáva byť neutrálnym priestorom a stáva sa z neho systém riadený štátom. Vláda a prezident rozhodujú, čo na ňom uvidíte, čo si prečítate a s kým budete komunikovať. V momente, keď dokážu vypnúť internetovú komunikáciu, nezískavajú kontrolu len nad sieťou, ale aj nad každodenným životom jednotlivca.
To už v mnohom začína pripomínať neslobodu a komunistickú totalitu spred pádu železnej opony. Rovnako aj autokratický systém, ktorý v známej knihe 1984 opísal George Orwell, kde totalitná moc kontrolovala každý jeden krok svojich občanov.
