Už sme tu viackrát spomínali štúdiu politológa z USA Larryho Diamonda Dvanásť krokov od demokracie k autokracii. Dva z nich znejú „zmanipulovať volebné pravidlá“ a „získať kontrolu nad volebnou administratívou“. Ak by sa súčasná slovenská vláda riadila týmto scenárom, nekonala by zrejme inak.
Desať percent a pol milióna eur?
Podľa predsedu opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Milana Majerského „vládna koalícia podľa všetkého zvýši volebné kvórum. Mnohí vládni poslanci hovoria, že sa to možno bude týkať až desiatich percent“.
Jeho tvrdenie okamžite spochybnil premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico slovami, že ide o výmysel opozície a hrubé klamstvo a že vládna koalícia nikdy neuvažovala o zvýšení kvóra na vstup do NR SR.
Kocky boli teda hodené, ale možno sú aj trochu falošné. Upresnime, že tým, kto zavádza je predovšetkým Robert Fico, ktorý v STVR ešte v novembri 2024 vyhlásil, že by sa mohlo zvýšiť kvórum na vstup do NR SR na sedem percent a volebná kaucia dokonca zo 17-tisíc na pol milióna eur. To je také brutálne číslo, že ho nemohol myslieť vážne ani v tom čase, keď ho vyslovil.
Keďže sa však Robert Fico viackrát vyjadril v prospech zníženia počtu relevantných parlamentných politických strán a preferuje minimum strán v koalícii, nemožno šmahom ruky zamietnuť možnosť, že sa o zvýšenie kvóra na sedem percent predsa len bude pokúšať.
Fico vôbec neskrýva nadšenie pre autokratické ázijské režimy s jednou vládnou stranou, cesta k takému modelu je však mimoriadne komplikovaná a v dohľadnom čase nereálna.
Na možnosť zavedenia 10-percentného kvóra zareagoval aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Podľa neho by v takom prípade progresívci ponúkli menším opozičným stranám spoluprácu v širokej predvolebnej koalícii, aby žiadne hlasy opozičných voličov neprepadli.
S kým by to presadil?
Najväčšiu prekážku pri pokuse navýšiť volebné kvórum čo i len na sedem percent však predstavujú Ficovi koaliční partneri. Bez ich hlasov sa to nedá uskutočniť.
Dlhodobé prieskumy preferencií ukazujú, že napríklad Slovenská národná strana bude mať problém aj so súčasnou päťpercentnou hranicou. V poslednom prieskume Focusu má 4,1 percenta, podľa prieskumu agentúry Ipsos dokonca len 2,4 percenta. Hlasovanie poslancov SNS za zvýšené kvórum je teda nepravdepodobné.
Nedávno vzniknutá Strana vidieka pod vedením ministra Rudolfa Huliaka s troma poslancami sa v prieskumoch dokonca ani neumiestňuje.
Koaličný Hlas-SD mal v posledných spomínaných prieskumoch tesne nad 8 percent a kontinuálne klesá zo 14,7 percenta, ktoré získal vo voľbách 2023. Ani v jeho poslaneckom klube teda nevidno nadšenie pre sedempercentné kvórum, ktoré by preň mohlo byť existenčné.
Môžeme teda veriť Robertovi Ficovi, že on by síce možno privítal prečistenie politickej scény v prospech menšieho počtu silnejších strán. No na presadenie takéhoto rozhodnutia nemá v parlamente dosť hlasov.
Na základe doteraz vysloveného môžeme azda konštatovať, že zámer spomínaný predsedom KDH našťastie nie je veľmi realistický.
Volebné bloky?
Iná situácia by zrejme nastala, ak by sa presadila myšlienka volebného bloku koaličných strán, za ktorý sa najviac prihovára predseda SNS Andrej Danko. Pri pohľade na preferencie SNS je to vcelku pochopiteľné, bez pomoci silnejšieho volebného partnera to s budúcnosťou SNS vôbec nevyzerá ružovo.
Napokon, myšlienku volebných blokov v minulosti spomínal aj Fico. Samozrejme, nevieme, ako budú vyzerať preferencie koaličných strán niekoľko mesiacov pred voľbami.
Nedá sa preto vylúčiť, že prinajmenšom Smer, Hlas a SNS nejakú volebnú koalíciu vytvoria, ak by im práve z dôvodu prepadnutia hlasov voličov SNS, prípadne aj Hlasu, hrozila volebná porážka.
Úvahy o volebných blokoch sú však čoraz častejšie. Stávajú sa lakmusovým papierikom, ktorý testuje, ako by zareagovali voliči. Prvým testom budú komunálne a župné voľby na jeseň.
Samozrejme v týchto voľbách sa aj v minulosti zrodili rôzne, neraz aj divoké koalície, nepredstaviteľné na vrcholovej úrovni. Teraz však môžu byť aj testom pred parlamentnými voľbami.
Pozorovateľom by určite nemalo ujsť, že v očakávanom súboji Milana Majerského (KDH) a Milana Mazureka (Republika) o post prešovského župana sa Robert Fico jednoznačne priklonil na stranu predstaviteľa extrémistickej Republiky. Ujsť by to nemalo hlavne tým prúdom v KDH, ktoré stále koketujú s myšlienkou koalície so Smerom.
Podľa prieskumu Focusu pre portál 360tka.sk, ktorý sa venoval aj otázke volebných blokov, by koalícia Smer-Hlas-SNS síce vyhrala voľby s 25,6 percentami pred Progresívnym Slovenskom (19,4 %), vládu by však nezostavila ani s Republikou (10,5 %).
Ostatné momentálne opozičné strany by totiž získali spolu 52,5 percenta hlasov, bez Matovičovho Hnutia Slovensko 41,2 percenta. A tu sa dostávame k jednej z kľúčových otázok povolebných koalícií – nie je vylúčené, že bez Matovičových poslancov nebudú môcť PS, KDH, SaS a Demokrati zostaviť vládu.
Pritom súčasná situácia Slovenska si bude žiadať najmenej dve volebné obdobia reformnej, kompetentnej, pre Západ dôveryhodnej a predovšetkým stabilnej vlády. Čo sa s Matovičom zdá momentálne ako nemožné. Iný glóbus však nemáme.













