Minulý školský rok ste sa podieľali na prieskume vzťahov medzi žiakmi v školských triedach a ich názorov na školu a spoločenské témy. Zúčastnilo sa ho 16-tisíc žiakov vo veku od 14 do 19 rokov. Čo vás na výsledkoch najviac prekvapilo?
Monitoring som robila v spolupráci so Štátnou školskou inšpekciou a zúčastnili sa ho žiaci ôsmeho ročníka základných škôl, žiaci osemročných gymnázií v rovnakom veku, potom študenti bežných gymnázií a stredných odborných škôl. Všetci dostali krátky 20-minútový dotazník.
Jedným z najvýraznejších zistení bol vysoký počet detí, ktoré sú v triede osamelé. Viac ako 20 percent opýtaných žiakov priznalo, že má v triede spolužiaka, ktorému sa väčšina vyhýba. Dôvody sú rôzne, no v každom prípade to môže takéhoto žiaka veľmi silno zasiahnuť.
Prečo sa to deje?
Z mojich starších výskumov, kde som pozorovala dianie v triedach, vyplýva, že učitelia často tieto situácie neriešia. V rozhovoroch mi hovorili, že ide o vec medzi deťmi a nie je ich úlohou do toho zasahovať. Učitelia majú veľa povinností a snažia sa najmä udržať pozornosť žiakov pri učive. Výchove a vzťahom sa venuje málo času. U nás na školách rozhodne nie je taká klíma ako je napríklad v škandinávskych krajinách.
Tam je veľmi silný záujem zapájať všetkých do spoločného života v triede. Neakceptuje sa, aby bol niekto cez prestávky sám a neprizývali ho k aktivitám. Nie je to tam tak, ako je to u nás, že často je v triede nejaké dieťa bokom. Pre nich je dôležité, aby žiak cítil, že patrí do kolektívu.
Sú takéto osamelé deti na každej škole?
Takmer na každej. Z odpovedí žiakov je zrejmé, že kolektív je pre nich veľmi dôležitý. Keď sme sa pýtali, čo sa im na škole najviac páči a je pre nich najdôležitejšie, mnohí odpovedali, že priateľstvo a spoločné zážitky.
Prečo sú vzťahy v triede také dôležité? Žiaci majú po vyučovaní predsa rôzne krúžky a športové aktivity, kde stretávajú kamarátov.
Mladí ľudia trávia v škole veľkú časť dňa, často šesť hodín alebo aj viac. Je preto veľmi dôležité, aby mali pocit, že pre ostatných nie sú „vzduchom“. Stačí aj jednoduchá vec, že im niekto požičia pero, prihovorí sa im alebo ich prizve do rozhovoru.
Človek je spoločenská bytosť a to, ako nás vnímajú ostatní, je dôležité pre to ako vnímame samých seba. Pre dospelých je jednoduchšie, keď sú určitý čas sami. Majú za sebou množstvo skúseností, priateľstiev a uznania. Samota ich až tak nezasahuje.
No deti si ešte len budujú predstavu o tom, kto sú a akú majú hodnotu a školské prostredie to výrazne ovplyvňuje. V tomto veku začínajú byť vrstovnícke skupiny pre ich sebavnímanie často dôležitejšie než rodičia.
Prečo sa niektorí ocitajú na okraji kolektívu?
Z mojich zistení vyplýva, že pozornosť voči atmosfére v škole bola roky podceňovaná. Často sa hodnotí najmä úspešnosť škôl, napríklad výsledky v testoch či rôznych súťažiach. Menej sa sledovalo, aká je atmosféra v triedach.
Vzdelávanie je dôležité, ale škola by sa pritom mala venovať aj výchove. Nemalo by ísť len o známky a individuálny úspech, ale aj o to, aby sa všetci v škole cítili dobre. Je dôležité viesť deti k tomu, aby si všímali, keď je niekto smutný alebo osamelý.
Je dôležité, aby bola škola k deťom priateľská a vychovávala ich k priateľstvu, aby to nebolo len o súťaživosti. Ak sa na toto nekladie dôraz, ako sa potom deti – ktoré boli vychovávané len k úspechu, aby vynikli, budú správať k svojim spolužiakom? Ako budú riadiť firmy, aby v nich bolo znesiteľné prostredie a nie len rivalita?
Atmosféra v triede výrazne ovplyvňuje, ako žiaci školu vnímajú. Z vášho prieskumu vyplynulo, že takmer 19 percent žiakov ôsmych ročníkov základných škôl a viac ako 15 percent žiakov stredných odborných škôl priznalo, že v škole sa nikdy necíti dobre a bezpečne alebo len málokedy.
Bezpečie nemusíme chápať len ako fyzické, je dôležité aj to psychické. Ak má niekto zažíva, že sa mu vysmievajú, osočujú ho, strácajú sa mu veci, alebo mu spolužiaci niečo zničia, nebude sa cítiť v škole bezpečne. Aj dospelých by to vyviedlo z miery.
Veľkým zdrojom napätia sú aj známky. Pomerne veľa dievčat cíti stres a úzkosť na každej hodine, aj keď sú dobre pripravené. K pohode a bezpečiu patrí aj správanie učiteľov. Žiaci občas zažívajú aj výsmech učiteľa. Bezpečie teda znamená, že žiak nebude vylúčený z kolektívu, nezostane v škole osamelý a, že učiteľ sa mu nebude vysmievať.
Ako to vyzerá s toleranciou voči inakosti na našich školách?
Žiaci dostali otázku, či by im neprekážalo, keby boli na školskom výlete ubytovaní v izbe so spolužiakom rómskeho pôvodu. Problém by s tým malo viac ako 20 percent žiakov. Prekvapilo ma to, lebo išlo o spolužiaka, nie neznámeho človeka.
Ubytovanie so spolužiakom inej farby pleti, nie Rómom, už vo veľkej miere akceptovali. Rovnako by bolo pre nich v poriadku bývať so spolužiakom z viditeľne chudobných pomerov. Preto ma prekvapilo vysoké percento odmietania rómskych detí, ktoré majú inú farbu pleti a často pochádzajú z chudobného prostredia.
Čím to môže byť?
Dá sa len špekulovať, či a aký vplyv má na to výchova v školách a či výchova, kde by odmietanie takýchto detí bolo považované za rasizmus, viedla k lepším výsledkom. Čo sa týka chudoby, tak tá sa u žiakov nespája s neznalosťou spoločenských noriem ani s kriminalitou. V prípade rómskych spolužiakov je tu však veľmi silná negatívna asociácia, ktorú môžu mať deti z majority zo svojich rodín.
Rovnakú otázku o ubytovaní na školskom výlete ste v prieskume položili aj v súvislosti s deťmi s fyzickým postihnutím a autizmom. Boli odpovede rozdielne?
Aj tu sme zaznamenali odmietanie zo strany spolužiakov.
A dôvod?
Žiaci môžu mať strach z neznámeho, nevedia ako sa k takýmto deťom správať. Integrácia na Slovensku ešte nie je dostatočne rozvinutá. Nevyrieši sa to jednou či dvoma prednáškami.
Odpovede boli o niečo priaznivejšie pri žiakoch z gymnázií. Prečo sú tolerantnejší?
Väčšinou pochádzajú zo vzdelanejšieho prostredia. Možno sa u nich doma viac diskutuje, deti sa viac kultivujú. Zrejme v rodinách s nižším vzdelaním sa riešia skôr praktické veci a nie je čas, aby sa debatovalo o spoločenských otázkach.
Ako sa dá zmeniť klíma v škole, aby sa tam žiaci a študenti cítili dobre?
Napríklad to môžu byť ranné kruhy (pozn. red.: voľné diskusie pred vyučovaním), kde je priestor porozprávať sa aj o iných veciach ako je len škola a učenie. Na mnohých školách sa to už deje, no na druhej strane sa niektorí sťažujú, že musia skôr vstávať a nie každý v tom vidí zmysel.
V škole treba vytvárať dobrú klímu, je to však časovo náročné. Vyžaduje to pozornosť voči deťom. Aj politici by sa mali pozerať na školy týmto spôsobom. Aby netlačili len na to, ako efektívne školy narábajú s peniazmi, ako sa umiestnili v rôznych súťažiach, ale aby si všímali, či je škola priateľská k deťom a vychováva ich k priateľstvu.
Školské prostredie a jeho výchovné hodnoty v konečnom dôsledku ovplyvňujú podobu spoločnosti.
Áno, tam, kde sú školy priateľské a všetky deti prijímané do kolektívov, je aj väčšia dôvera medzi ľuďmi, čo má pozitívny vplyv na žiaka, jeho budúcnosť, a tým aj na celú spoločnosť.
