V niečom je to úplne logické. Európska únia vníma zhoršovanie životného prostredia, prudké výkyvy počasia a globálne otepľovanie, ktorým trpí najmä juh Európy. Chce znížiť vypúšťanie oxidov uhlíka do atmosféry. Zakázať to nie je zmysluplné, prichádza teda daň.
Inovuj alebo zaplať
Musí ju platiť každý, kto spaľuje fosílne zdroje a vypúšťa oxidy uhlíka. Prinúti ho to znižovať spotrebu a prejsť na zelené zdroje, aby ušetril. Podobne ako v systéme ETS1, ktorý platí od roku 2005 pre veľkých priemyselných znečisťovateľov.
Na Slovensku je už teraz 95 veľkých firiem, ktoré si musia kupovať emisné povolenky a platiť nimi za vypúšťaný uhlík. Najväčšími sú košická oceliareň U. S. Steel, bratislavský Slovnaft alebo chemička Duslo Šaľa. Okrem nich aj veľké teplárne alebo elektrárne.
Rovnaký princíp má od roku 2027 začať platiť aj pre malé firmy a domácnosti po celej Európe v oblasti budov a dopravy. Teda pre každého, kto kúri, cestuje autom, zohrieva teplú vodu alebo napríklad bazén.
Ak pritom využije zemný plyn alebo LPG, benzín či naftu, vykurovací olej alebo uhlie, odvedie poplatok za emisnú povolenku – teda vlastne daň z uhlíka, ktorý sa do atmosféry uvoľní. Neodvedie ho však sám, urobí to za neho dodávateľ energií, ktorý poplatok zaráta do ceny plynu, uhlia alebo paliva na čerpačke podobne, ako teraz spotrebnú daň alebo daň z pridanej hodnoty.
Zdania plyn a uhlie
Koľko teda bude stáť bežného smrteľníka daň za znečisťovanie planéty? Odpovede sa rôznia. Záleží na spôsobe života a využívaných technológiách. Mnohí nezaplatia nič.
Veľmi dobre to vidieť pri kúrení. Emisná povolenka sa bude platiť za fosílne palivo, ktoré spotrebiteľ spáli priamo vo svojom dome. Teda ak kúri zemným plynom, uhlím alebo odpadovým ropným plynom LPG zo zásobníka. Plynom alebo uhlím je na Slovensku vykurovaných zhruba 60 percent rodinných domov.
Bežná domácnosť v priemernom poctivo zateplenom dome s rozlohou zhruba 150 metrov štvorcových minie za rok približne 10 MWh zemného plynu. To je ekvivalent zhruba dvoch ton oxidu uhličitého (CO2). Pri očakávanej cene emisnej povolenky okolo 60 eur za tonu je to teda ročne 120 eur alebo mesačne 10 eur.
Horšie je, ak ide o starý dom s nezatesnenými oknami, bez izolácie a so starým kotlom – tam môže byť spotreba plynu až trojnásobná a primerane tomu aj cena emisných povoleniek. Ak niekto má dom s rozlohou 500 metrov štvorcových a navyše plynom vykuruje aj bazén či príjazdovú cestu, tiež si niekoľkonásobne priplatí.
O emisné povolenky sa zvýši cena uhlia či nafty na vykurovanie. Na druhej strane drevo, pelety alebo brikety z pilín sú od nich oslobodené. Uhlíkovou daňou sa nemusia trápiť ani tí, čo kúria elektrinou alebo majú tepelné čerpadlo, platia ju za nich výrobcovia elektriny. Keďže jej však na Slovensku pochádza zhruba 90 percent z neuhlíkových zdrojov, najmä jadra a vody, daň sa jej netýka. Iné je to v Českej republike, kde sa veľká časť elektriny vyrába z uhlia.
V prípade diaľkového vykurovania, ktoré na Slovensku využíva 77 percent bytov, platia veľké teplárne v Bratislave, Košiciach, Žiline alebo Zvolene uhlíkovú daň už dávno a zarátali si ju do ceny tepla. Malé sídliskové teplárne alebo kotly priamo v bytovkách ju začnú platiť až pri systéme ETS2 a teplo tam preto ľuďom zdražie – ak nevyužívajú biopalivo, ako napríklad mestská tepláreň na sídlisku Sever v Pezinku, kde sa kúri drevnou štiepkou.
Podobne má výhodu aj tepláreň v Trnave, ktorá berie odpadové teplo z neďalekej atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice.
Drahšie jazdenie
Podobné to bude pri doprave, ktorá je ďalšou oblasťou uhlíkovej dane. Pri tankovaní benzínu a nafty, ale aj LPG je platba za emisnú povolenku zahrnutá v cene paliva a zaplatia ju zákazníci. Na liter to vychádza približne 10 centov, ceny na čerpačkách sa teda automaticky zvýšia o túto sumu.
Náklady sa budú odvíjať od spotreby auta a odjazdenej vzdialenosti. Pri naftovom motore so spotrebou 4 litre na sto kilometrov a 30-tisíc kilometroch najazdených ročne to vychádza 120 eur za rok navyše. Pri veľkom SUV so spotrebou 15 litrov benzínu to môže byť až 450 eur za rok. V prípade hybridov býva spotreba nižšia a žiadnych emisných povoleniek sa nemusia báť majitelia elektromobilov.
Výdavky sa budú odvíjať aj od toho, koľko bude emisná povolenka stáť. Hovorí sa o 35 až 40 eurách za tonu, Európska komisia plánuje zastropovať ceny na 60 eurách. Aj keď ceny bude určovať trh, môže sa stať, že do hry vstúpia špekulanti, podobne ako to bolo pri systéme ETS1.
Využiť fondy
Zavedenie uhlíkovej dane je logickým krokom, aby občania a firmy siahli po zelených riešeniach. Bude tlačiť k úsporným riešeniam – zatepľovaniu, výmene okien či kotla. Len nový plynový kotol môže ušetriť až tretinu spáleného plynu. Určite je to lepšie, ako zakazovať kúriť plynom alebo jazdiť na naftu.
Otázkou je, ako štát pomôže tým, ktorí na moderné technológie nemajú a za staré budú platiť toľko, že si na nové nikdy nenašetria. Tu môžu pomôcť granty na energetické úspory, ktoré sa majú financovať práve z poplatkov za emisné povolenky. Slovensko má na to dostať zo Sociálno-klimatického fondu až 1,5 miliardy eur.
Ako to však zvyčajne býva v praxi, ukazuje osud Environmentálneho fondu, kam tieto poplatky od firiem prúdili. Namiesto toho, aby vo veľkom financoval rekonštrukcie verejných budov, inštaláciu fotovoltiky na nemocnice a školy či podporoval rozvoj elektromobility, fiktívne drží peniaze roky na účtoch a umelo vylepšuje deficit verejných financií.
Ak sa vyzbierané peniaze nepoužijú na inovácie a podporu zelených riešení, uhlíková daň bude len ďalším polienkom, ktoré prispeje k zdražovaniu. Budú ju totiž musieť platiť aj štátni a súkromní dopravcovia, menšie i väčšie firmy, výrobcovia potravín, obchodníci či reštaurácie a penzióny, čo bude tlačiť ceny a infláciu nahor.
Na vidieku sa to odrazí v príklone k vykurovaniu drevom, čo zhorší kvalitu ovzdušia v horských dolinách. Spaľovanie starého motorového alebo fritovacieho oleja v pieckach malých dielní nebude zdanené vôbec, podobne ako pálenie pneumatík alebo plastov.
V týchto regiónoch to životné prostredie ešte poškodí. Práve pomoc chudobným je pri zelených daniach kľúčom k úspechu, pretože bohatší si niekoľko desiatok eur ročne ani nevšimnú.
