Orbán podľa neho počas šestnástich rokov vybudoval korupčný, klientelistický a oligarchický systém, ktorý nemožno odstrániť iba výmenou ministrov či jednotlivých úradníkov.
Weiss pripomína, že Magyar od začiatku hovoril aj o „morálnom zlyhaní“ štátu a zdôrazňoval, že Maďarsko sa nesmie stať krajinou bez vyvodzovania dôsledkov. Tento morálno-politický základ podľa neho posilňovali aj dlhoročné výhrady Európskej komisie voči fungovaniu právneho štátu, justície či nakladaniu s eurofondmi.
Aj preto podľa Weissa nemožno dnešné kroky novej vlády vnímať iba ako politickú pomstu porazenému súperovi. Treba zároveň pripomenúť, že Maďarsko už získalo späť časť predtým zablokovaných európskych financií.
Stalo sa aj členom Európskej prokuratúry (EPPO), ktorá bude môcť vyšetrovať podvody a korupciu pri nakladaní s financiami EÚ aj na maďarskom území a pripravilo vznik nového protikorupčného úradu. Brusel tieto kroky interpretuje ako prejav obnovenej dôvery.
Precedens s otáznikom
Najdiskutovanejším krokom sa stalo predčasné ukončenie mandátu prezidenta Tamása Sulyoka ústavným dodatkom. Weiss upozorňuje na paradox – prezident, ktorý bol dlhé roky ústavným sudcom a predsedom maďarského Ústavného súdu, novelu podpísal. „Nenašiel proti nej ústavnoprávny argument,“ konštatuje.
Zároveň však dodáva, že otvorená zostáva otázka precedensu. Pripomína, že prvým, kto systematicky zneužíval ústavnú väčšinu na zásadnú prestavbu štátu, bol práve Orbán.
Dnes sa preto Magyar podľa Weissa dostáva nielen v očiach laickej, ale aj právnickej verejnosti do podozrenia, že robí to isté, iba s opačným cieľom.
O tom, či boli tieto kroky oprávnené, však podľa neho rozhodne až výsledná podoba nového ústavného systému a jeho súlad s princípmi právneho štátu aj hodnotami Európskej únie.
V nedeľu už Magyar oznámil, že na uvoľnený prezidentský post chce navrhnúť bývalú šachovú veľmajsterku Judit Polgárovú, ktorá by sa po zvolení parlamentom stala novou hlavou štátu. Tá to však vzápätí odmietla.
Skúškou bude nová ústava
Za rozhodujúcu považuje Weiss reformu volebného systému. Orbánove zmeny totiž zvýhodnili víťaza najmä vo väčšinových jednomandátových obvodoch natoľko, že aj strana so ziskom približne 40 percent hlasov mohla získať ústavnú dvojtretinovú väčšinu v parlamente.
Ak chce vláda obnoviť skutočnú politickú pluralitu, bude podľa neho musieť zmeniť práve tento mechanizmus. Do úvahy prichádza návrat k systému platnému pred rokom 2010 alebo vytvorenie celkom nového modelu.
Maďarsko je podľa Weissa v prechodnom období, ktoré sa uzavrie až prijatím novej ústavy, ktorá má nahradiť základný zákon prijatý počas Orbánovej vlády. Tú budú podrobne posudzovať Rada Európy aj Európska komisia.
Citlivou témou zostane aj nastavenie pravidiel pre justíciu, prokuratúru či ústavné inštitúcie tak, aby sa už neopakovala nadmerná koncentrácia moci bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vládnuť.
Rozhodnú výsledky, nie revolučná rétorika
Weiss upozorňuje, že dôležité nebude iba prijímanie zákonov. O nálade v spoločnosti rozhodne reforma verejnoprávnych médií, fungovanie nového protikorupčného úradu a najmä to, či sa prípadné kauzy predstaviteľov bývalého režimu budú riešiť v riadnych trestnoprávnych procesoch.
Práve schopnosť štátu spravodlivo vyvodzovať zodpovednosť podľa neho ukáže, či sa Maďarsko definitívne prestalo riadiť pravidlom, že mocní stoja nad zákonom.
Zároveň upozorňuje, že najväčším problémom sa mu zatiaľ javí politický štýl Pétera Magyara. Hoci sľuboval, že podnikne kroky k spájaniu spoločnosti, podľa niektorých pozorovateľov ju ešte viac polarizuje.
Skutočným lakmusovým papierikom preto podľa Weissa nebude rýchlosť prijímania reforiem, ale prijatie novej ústavy a výsledná podoba nového politického systému, vďaka ktorým sa ukáže, či sa Maďarsko definitívne vzdiali od Orbánovej „iliberálnej demokracie“.
