Víťazstvo Pétera Magyara v maďarských voľbách otvára novú kapitolu vo vzťahoch Budapešti s EÚ. Po 16 rokoch vlády Viktora Orbána, počas ktorých sa vzťahy s Bruselom systematicky zhoršovali, stojí nová vláda pred zásadnou výzvou. Ide o to, obnoviť dôveru a zároveň získať prístup k miliardám eur, ktoré sú pre ekonomiku krajiny kľúčové. Ako upozorňuje agentúra Reuters, ide o jeden z najvážnejších sporov medzi EÚ a členským štátom v oblasti právneho štátu za posledné roky.
Kľúčovým bodom je približne 18 miliárd eur z európskych fondov, ktoré Európska komisia zmrazila pre systémové nedostatky v oblasti súdnictva, korupcie a transparentnosti. Okrem toho ide aj o potenciálnych 16 miliárd eur obranných úverov a zastavenie platnosti pokuty vo výške jeden milión eur denne za porušovanie migračných pravidiel Únie, čo potvrdzuje aj denník Financial Times. Magyar to pomenoval priamo: „Je mimoriadne dôležité dostať tieto peniaze domov čo najskôr.“
Brusel čaká na skutky
Brusel však očakáva konkrétne kroky, nielen politické deklarácie. Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej zdôrazňuje potrebu reforiem v oblasti nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii a ochrany médií.
Podľa agentúry Bloomberg bude jedným z kľúčových testov aj prípadné zapojenie Maďarska do Európskej prokuratúry, čo Orbánova vláda dlhodobo odmietala. Von der Leyenová naznačila ochotu spolupracovať, keď uviedla, že chce „čo najskôr dosiahnuť rýchly a dlho očakávaný pokrok v prospech maďarských občanov“.
Magyar vstupuje do rokovaní s významnou výhodou – disponuje ústavnou väčšinou v parlamente. To mu umožňuje presadzovať reformy bez vnútropolitických blokád, čo bol problém napríklad v Poľsku po víťazstve Donalda Tuska v roku 2023.
Práve poľský príklad je pre Budapešť dôležitý – Európska komisia síce v roku 2024 Varšave uvoľnila viac ako 100 miliárd eur, no neskoršie politické spory ukázali, že Brusel bude tentoraz opatrnejší a bude požadovať reálne výsledky, nie len prísľuby – ako v rozsiahlej analýze detailne rozoberá portál Politico.
Súčasťou „veľkej dohody“ však nie sú len vnútorné reformy. Brusel očakáva aj zmenu postoja Maďarska v kľúčových geopolitických otázkach. Ide najmä o ukončenie blokovania 90-miliardového úveru pre Ukrajinu, podporu nových sankcií voči Rusku a súhlas so začatím prístupových rokovaní s Kyjevom. Magyar už naznačil ochotu ustúpiť, keď povedal, že Budapešť chce byť „konzistentná“ s predchádzajúcimi záväzkami EÚ.
Časový tlak a politická rovnováha
Zároveň však balansuje medzi očakávaniami Bruselu a domácou politickou realitou. Maďarská spoločnosť je voči Ukrajine skeptická a energetická závislosť od Ruska pretrváva. Ako uvádza agentúra Reuters, nová vláda počíta s pokračovaním nákupu ruských energií a udržiavaním pragmatického dialógu s Moskvou, hoci sa hlási k proeurópskemu smerovaniu. Magyar zároveň odmieta zrýchlené členstvo Ukrajiny a presadzuje prístup založený na splnení podmienok.
Čas je pritom rozhodujúci faktor. Podľa portálu Politico môže Maďarsko prísť o časť z približne 18 miliárd eur, ak reformy neprijme do augusta. Tlak zvyšuje aj pokračujúca procedúra podľa článku 7.
Magyar už kontaktoval Ursulu von der Leyenovú a avizoval pripravenosť predložiť konkrétny reformný plán. Jeho ústavná väčšina mu umožňuje konať rýchlo a bez vnútropolitických blokád. Brusel však po skúsenosti s Poľskom nebude akceptovať len prísľuby. Trvať bude na reálnych zmenách.
Magyar tak stojí pred historickou príležitosťou aj rizikom. Má silný mandát a jasný cieľ – obnoviť dôveru a odblokovať miliardy eur. Zároveň však čelí napätiu medzi domácou politikou, energetickou realitou a geopolitickými očakávaniami EÚ.
Ako naznačujú diplomati citovaní portálom Politico, rozhodujúce budú konkrétne kroky, nie vyhlásenia. Úspech môže Maďarsko rýchlo posunúť vpred, zlyhanie by znamenalo ďalšiu stratu dôvery.
