Ostatná etapa konsolidácie priniesla okrem mnohých kontroverzných opatrení aj úbytok štátnych sviatkov. Aby sa aj vlk nažral, aj ovca ostala celá, neruší ich vláda Roberta Fica celkom, len tak trochu. Sviatok ostane sviatkom, akurát sa v ten deň bude pracovať.
Minister financií Ladislav Kamenický pri ohlasovaní ďalších konsolidačných rán prezradil, že vládna koalícia plánuje natrvalo zrušiť voľno počas 17. novembra, pracovať by sa však po novom malo aj 6. januára (sviatok Troch kráľov a zároveň deň pravoslávnych Vianoc) a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom).
6. január a 8. máj by mali byť pracovnými dňami iba budúci rok, v roku 2027 by sa potom opäť mali vrátiť do režimu dňa pracovného pokoja. Zdvihla sa diskusia, že nie je fér zrušiť sviatok Troch kráľov, pretože by sa tým východným veriacim zrušili Vianoce, ktoré oslavujú v tento deň podľa gregoriánskeho kalendára.
Je preto možné, že sa opatrenie ešte v tomto bode zmení. Ďalšími kandidátmi namiesto Troch kráľov sú Veľký piatok, sviatok Cyrila a Metoda alebo Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra. Pre Smer je, samozrejme, nedotknuteľný Sviatok práce 1. mája alebo oslava Výročia SNP 29. augusta.
Kupovať alebo cestovať
Štát si od zrušenia každého sviatku sľubuje prínos do štátnej pokladnice až 150 miliónov eur ročne, pretože ľudia budú pracovať, obchody budú otvorené, môže sa viac utrácať a do štátneho rozpočtu tak pritečie viac daní. Hlavným cieľom vlády je vraj posilniť výber dane z pridanej hodnoty a podporiť ekonomickú aktivitu.
Na druhej strane sa však objavujú názory, že prínosy budú oveľa menšie. Zamestnanci, ktorí cez sviatky pracujú a dostávajú za to príplatky, o ne takto prídu, ich mzda bude nižšia, zaplatia nižšie odvody a dane, štát teda dostane menej.
Navyše keď menej zarobia, budú môcť aj menej míňať a o to menej štát vyberie na dani z pridanej hodnoty. Naopak, sviatky mnohých spotrebiteľov motivujú viac cestovať, míňať viac v reštauráciách a ubytovacích službách, tankovať viac paliva. To všetko znamená aj príjmy pre štát v podobe spotrebných daní a DPH, hoci ľudia míňajú nielen na Slovensku.
Zvyšovanie počtu pracovných dní bolo populárnym opatrením aj počas komunistického režimu, ktorý sa snažil dobehnúť Západ pracovnými sobotami. Keďže socialistická ekonomika nefungovala efektívne, museli ľudia ísť do roboty v sobotu, aby bolo viac ocele, betónu, železa, dreva a topánok.
Pred niekoľkými rokmi premiér Robert Fico tvrdil, že Slovensko uvažuje o štvordňovom pracovnom týždni. Ešte pár kôl konsolidácie pod jeho taktovkou a môže sa stať, že Smer namiesto toho zavedie šesťdňový pracovný týždeň.
Jedna ruka bije, druhá hladká
Práca cez sviatky je celkovo sporným opatrením a v skutočnosti sa nedá úplne presne určiť, koľko príjmov štátu prinesie. Ak bude navyše zrušenie niektorých sviatkov platné iba jeden rok, nebude mať dlhodobý vplyv na ekonomiku, ale vnesie do nej nestabilitu. Neistota a nedôvera je pritom pre ekonomiku ako piesok v súkolí – brzdí ju a narúša.
Štát na jednej strane tvrdí, že chce pomôcť rozhýbať ekonomiku a podporiť rast, na druhej strane ju však svojimi opatreniami brzdí. Spomeňme napríklad rast ceny práce zvyšovaním zdravotných odvodov a presunom náhrady práceneschopnosti na firmy, sprísňovanie podnikania živnostníkov či zavádzanie transakčnej dane.
Už v tomto roku sa žmýkanie firiem prejavilo prudkým spomalením rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku pod jedno percento, kým v okolitých krajinách sa ekonomický rast zrýchľuje. Ak sa z toho vláda nepoučí a nezačne ekonomiku podporovať naozaj prorastovými krokmi, nepríde do štátnej pokladnice ani taká suma ako v minulých rokoch. Rušenie štátnych sviatkov to nezachráni.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Slovenský premiér Robert Fico sa rád stretáva s politikmi autokratických a nedemokratických krajín. V tomto prípade je na snímke s viceprezidentom Číny Chan Čengom počas dvojdňovej návštevy Číny začiatkom septembra, kde bol na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny Ázii.
