Spojené štáty vysielajú na Blízky východ už druhú lietadlovú loď Carl Vinson (na snímke). Cieľom posilnenia vojenskej prítomnosti USA v regióne je ochrana námorných koridorov kvôli zabezpečeniu slobodnej plavby obchodných lodí. Ich trasu z Ázie cez Adenský záliv, Červené more a Suezský prieplav do Európy z územia Jemenu ostreľujú šiítski povstalci Húsíovia, podporovaní Iránom.
Hovorca Pentagónu Sean Parnell podľa ČTK v utorok zdôraznil potrebu „pokračovať v podpore stability v regióne, v odrádzaní od agresie a v ochrane obchodných tokov“.
Strategické bombardéry
Agentúra Reuters informovala, že najmenej štyri strategické bombardéry B-2 boli presunuté na americko-britskú základňu Diego García v Indickom oceáne. Táto základňa poskytuje USA strategickú výhodu – umožňuje letecké operácie proti Iránu či Jemenu, kde americké sily reagujú na rastúce napätie.
Rozhodnutie prichádza po tom, čo sa Húsíovia prihlásili k zodpovednosti za útoky na americkú lietadlovú loď Harry S. Truman v Červenom mori. Húsíovia sa od začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 pravidelne zameriavajú na komerčnú lodnú dopravu v tejto oblasti.
Americký minister obrany Pete Hegseth zároveň nariadil nasadenie „ďalších leteckých jednotiek“, ktoré majú posilniť obranné schopnosti USA.
Iránske jadrové hrozby
Vysokopostavení iránski predstavitelia sa podľa informácií servera Institute for the Study of War naďalej vyhrážajú možným vývojom jadrovej zbrane. Jadrová zbraň v rukách šiítskeho režimu v Teheráne by bola hrozbou nielen pre Izrael, ktorý bol v roku 2024 terčom dvoch masívnych raketových a dronových útokov z Iránu, ale pre celý slobodný svet.
Alí Larídžání, poradca najvyššieho iránskeho vodcu, tento pondelok vyhlásil, že ak by USA alebo Izrael zaútočili na Irán, Teherán by bol „prinútený“ vyvinúť jadrovú zbraň na „obranu svojej bezpečnosti“. Západné médiá už v januári 2025 informovali, že Larídžání tajne cestoval do Ruska, aby získal pomoc pre iránsky jadrový program.
Poslanec iránskeho parlamentu a predstaviteľ tvrdej šiítskej línie Ahmad Náderí uviedol, že USA by si „netrúfli hroziť bombardovaním“, keby mal Irán atómovú bombu. Podobné vyhlásenia zazneli aj vlani v novembri a decembri.
Tieto hrozby prichádzajú po tom, čo americký prezident Donald Trump koncom marca varoval, že ak Irán nepristúpi na novú jadrovú dohodu, „príde bombardovanie, aké ešte nezažil“.
