Americká vojenská prítomnosť v okolí Iránu v posledných týždňoch výrazne narástla. V Arabskom mori už niekoľko týždňov operuje úderná skupina lietadlovej lode USS Abraham Lincoln. Postupne sa k nej pridávali ďalšie plavidlá, bojové lietadlá, ponorky aj logistické kapacity.
Do Stredozemného mora v piatok vplávala aj najväčšia lietadlová loď sveta USS Gerald R. Ford. V pondelok podľa webu USNI News zakotvila na základni NATO Souda Bay na Kréte. V najbližších dňoch sa očakáva jej zakotvenie pri izraelskej Haife.
USA od januára presúvajú do regiónu podľa portálu Iran International rozsiahle letecké sily vrátane stíhačiek F-35, F-22, F-15 a F-16, tankovacích lietadiel aj prieskumných strojov. Analýzy agentúry AP citované v denníku The Times of Israel hovoria o jednej z najväčších koncentrácií amerických síl v regióne od vojny v Iraku v roku 2003.
Všetko sa to deje v čase, keď Washington zvažuje ďalší postup voči Teheránu. Podľa portálu Euronews sa vo štvrtok tento týždeň ráta už s tretím kolom nepriamych rozhovorov USA a Iránu.
Popri diplomacii však Irán vysiela aj konfrontačné signály. Islamské revolučné gardy uskutočnili minulý týždeň ostré cvičenia v Hormuzskom prielive, tepne globálneho obchodu s energiami, cez ktorú prechádza asi pätina svetovej spotreby ropy.
Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí vyhlásil, že USA islamskú republiku nedokážu ani zlomiť, ani zničiť. Teherán podľa agentúry ČTK zorganizoval spoločné námorné manévre s Ruskom a Čínou a pokračuje v rozvoji raketových kapacít.
Administratíva USA je nejednotná
Diskusie vo vnútri americkej administratívy prebiehajú, názory nie sú jednotné. Denník The Wall Street Journal prezradil, že predseda Zboru náčelníkov štábov Ozbrojených síl USA generál Dan Caine varoval prezidenta Donalda Trumpa pred rizikom zdĺhavej vojny a stratami. Stanica CNN s odvolaním na zdroje informovala, že armáda USA je pripravená zasiahnuť prakticky okamžite, ak by padlo politické rozhodnutie.
Rozsah nasadenia – dve lietadlové lode, približne 200 stíhacích lietadiel, prieskumné stroje a plavidlá schopné odpaľovať riadené strely – podľa analýzy webu The Economist naznačuje, že prípadná operácia by mohla presiahnuť rámec obmedzeného úderu a prerásť do dlhodobej leteckej kampane. Medzi potenciálnymi cieľmi sa spomínajú jadrové zariadenia, základne balistických rakiet, Islamské revolučné gardy aj vrcholní predstavitelia režimu.
Napätie zvyšujú aj vnútorné nepokoje v Iráne. Tie sa začali brutálnym potlačením januárových protestov, počas ktorých bolo podľa prezidenta USA Donalda Trumpa ktorého citoval portál CBS News zavraždených okolo 32 000 ľudí. Server Iran International priniesol čerstvú správu, že vo februári zomrel po mučení vo väzbe jeden zadržaný demonštrant.
V pondelok študenti podľa agentúry Reuters už tretí deň po sebe protestovali proti režimu. Exilový korunný princ Rezá Pahlaví vyzval bezpečnostné zložky Iránu, aby sa od vlády dištancovali a pridali sa na stranu obyvateľstva.
Rastúce napätie podčiarkujú aj kroky viacerých štátov. Podľa rôznych zdrojov Poľsko, Nemecko aj Srbsko už vyzvali svojich občanov, aby Irán okamžite opustili. Varovali pred rizikom náhlej eskalácie konfliktu.
Mimoriadne silným signálom bolo aj pondelkové stiahnutie časti personálu amerického veľvyslanectva z libanonského Bejrútu, o ktorom informoval denník The Times of Israel a ktoré podľa amerického ministerstva zahraničných vecí súviselo s očakávaným vývojom v regióne.
Izrael zareaguje „nepredstaviteľnou silou“
Situáciu veľmi pozorne sleduje Izrael. Premiér Benjamin Netanjahu v pondelok v Knesete varoval, že ak Irán zaútočí, Izrael odpovie „nepredstaviteľnou silou“. Bezprostredne po prejave zvolal v Jeruzaleme zasadnutie bezpečnostného kabinetu za účasti armádneho velenia. Jeho súdne pojednávanie v korupčnej kauze bolo odložené.
Napriek domácej kritike má vláda v otázkach bezpečnosti podporu opozície. Jej líder Jair Lapid v Knesete vyhlásil, že „v prípade eskalácie sa všetky politické spory zmrazia“ a štát bude vystupovať jednotne. Zdôraznil, že „Irán musí byť zastavený plnou silou“ a režim ajatolláhov predstavuje hrozbu, ktorú nemožno ignorovať.
Irán už od roku 1979, teda od nástupu militantných ajatolláhov, buduje sieť ozbrojených proxy spojencov a cez nich vedie nepriamu vojnu proti Izraelu aj USA. Na Izrael bolo od októbra 2023 vypálených viac než 26 000 rakiet, striel a dronov spolu zo siedmich frontov.
Irán v roku 2024 dvakrát zaútočil na Izrael. Na to Izrael odpovedal 12-dňovou vzdušnou vojnou v júni 2025, počas ktorej ničil arzenál a odpaľovacie zariadenia balistických rakiet a s pomocou USA pribrzdil jadrový program islamskej republiky.
Agentúra Reuters zdokumentovala, že Iránom podporované milície podnikli za rovnaké obdobie vyše 150 útokov na americké ciele v regióne. Iránom podporovaní húsíovci, ktorí ovládli časť Jemenu, napádajú lodnú dopravu v Červenom mori.
Hnutie Hamas, financované Teheránom rozpútalo útokom na juh Izraela 7. októbra 2023 nielen vojnu v Gaze, ale aj na celom Blízkom východe. Odveta Izraela proti Hamasu v Gaze je terčom celosvetovej kritiky. Irán bez väčšieho povšimnutia sveta dodáva Rusku drony používané proti Ukrajine.
Režim v Iráne odmieta aj časť arabského sveta
Časť bezpečnostných analytikov preto tvrdí, že jadrom problému nie je konkrétna kríza, ale samotná povaha iránskeho režimu. Bývalý poradca pre národnú bezpečnosť USA a tvrdý kritik Iránu John Bolton upozornil, že vedenie v Teheráne nemožno zastrašiť demonštráciou sily, pretože uvažuje ideologicky, nie pragmaticky. Bývalá veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haleyová na sieti X napísala, že skúsenosti ukazujú, že iránske vedenie pri rokovaniach klame, podvádza a hrá o čas.
Aj Saudská Arábia podľa denníka The Jerusalem Post signalizuje čoraz tvrdší postoj voči Teheránu. Podľa izraelskej televízie N12 bývalý šéf saudskej rozviedky a vplyvný princ Turki al-Faisal verejne vyhlásil, že jediným riešením iránskej hrozby je „zvrhnutie režimu“ v Teheráne.
Jeho výrok predstavuje mimoriadne ostré stanovisko z prostredia štátu, ktorý sa dlhodobo snažil balansovať medzi rivalitou s Iránom a regionálnou stabilitou. Vplyvná časť arabských elít už teda nepočíta s dlhodobou koexistenciou s islamskou republikou v Iráne.
Irán nie je iba centrom izolovaného regionálneho konfliktu, ale hlavou chobotnice s rokmi budovanými chápadlami destabilizačných aktérov. Pád režimu v Teheráne by mohol prispieť k upokojeniu na Blízkom východe a zníženiu bezpečnostných hrozieb pre Izrael.
Zasiahol by aj geopolitické postavenie Ruska a pravdepodobne by ovplyvnil dynamiku vojny na Ukrajine. Zároveň by vyslal silný signál Číne, že pokus o násilnú zmenu statusu Taiwanu by narazil na koordinovanú reakciu USA a ich spojencov v indopacifickom priestore.
Zároveň však platí, že pokus o zvrhnutie režimu v Teheráne by niesol vážne riziká regionálnej vojny, destabilizácie energetických trhov a reťazovej eskalácie. Práve toto napätie medzi strategickou príležitosťou a hrozbou rozsiahleho konfliktu dnes určuje tempo rozhodovania svetových lídrov.
