Starostlivosť o dieťa je prácou
Rodiny s dieťaťom do troch rokov pociťovali rapídny pokles príjmu, pričom príjem matky na materskej dovolenke mal dosah aj na výšku jej dôchodku. Sociálna poisťovňa vyplácala ženám počas materskej dovolenky príspevok vo výške 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pre ženy, ktoré zarábali viac, to znamenalo značnú stratu. Tá sa prenášala aj do budúcej chudoby v podobe zníženého dôchodku. Matka tak bola ekonomicky „potrestaná“ za výchovu ďalšieho daňového poplatníka.
Ak napríklad žena odišla na materskú dovolenku v roku 2025 a zarábala 1 800 eur v hrubom, jej materská bola v bežnom mesiaci 1 331,60 eura. Z tejto sumy jej doteraz štát odvádzal odvody na dôchodkové poistenie, čo znamenalo nižší dôchodok. Podľa Sone Gaborčákovej, bývalej poslankyne Národnej rady za OĽANO a KDH a ministerky práce a sociálnych vecí vo vláde Ľudovíta Ódora, novela odstráni historickú nerovnosť v dôchodkovom systéme, ktorý nebol k rodičom spravodlivý.
Štát teda ženám doplatí priemerne 180 až 200 eur ročne, matky-dôchodkyne si prilepšia mesačne o sumu okolo 15 eur. Pri väčšom počte detí môže byť doplatok ešte vyšší. S vyplácaním dorovnania pre približne 440 000 poistencov by Sociálna poisťovňa mohla po schválení novely začať od januára 2026 najstaršími ročníkmi žien, ukončenie predpokladá do 5 rokov. Podmienkou je, aby rodič pracoval minimálne tak dlho, ako sa staral o dieťa.
Plusy a mínusy novely
Novinka na poli sociálnych zákonov tak uznáva starostlivosť o dieťa do 3 rokov nie ako „dovolenku“, ale ako prácu. Takto k nej pristupuje aj z pohľadu odvodov na dôchodok. Ministerstvo garantuje, že po prepočte nikomu dôchodok neklesne pod súčasnú hranicu.
Novela by navyše podľa Sone Gaborčákovej mohla matkám pomôcť aj inak: budú môcť pracovať aj počas materskej dovolenky bez doterajších obmedzení. Prilepšia si aj osobní asistenti a opatrovatelia: vďaka vyšším odvodom budú mať po schválení novely aj vyššie dôchodky.
Novela však má podľa Gaborčákovej mínusy: „Návrh neprepočíta dôchodky priznané pred 1. januárom 2004.“ Pozitívny efekt novely sa podľa nej dotkne najmä budúcich a súčasných mladších dôchodcov. Pre dnešných seniorov osemdesiatnikov by bolo potrebné podľa Sone Gaborčákovej zvážiť zavedenie kompenzačného mechanizmu, napríklad formou doplatku alebo jednorazového príspevku.
Podľa ministerstva však bude rozhodujúce to, „či majú dôchodok vypočítaný podľa predpisov účinných od 1. januára 2004. Dôchodok sa teda prepočíta aj tým matkám, ktoré boli na materskej a rodičovskej pred rokom 2004.“ Kľúčovým faktorom na prepočítanie dôchodku tejto generácie matiek je spôsob jeho výpočtu podľa zákona o sociálnom poistení.
Otázna je aj administratívna náročnosť celého procesu, ktorá zaťaží Sociálnu poisťovňu. Pre tú vyvstáva aj výzva zjednodušiť proces dokazovania obdobia starostlivosti o dieťa. „Dalo by sa to napríklad prostredníctvom vyhlásenia s možnosťou overenia,“ navrhuje Gaborčáková.
Štát do novej podoby dôchodkov podľa Radovana Ďuranu, analytika inštitútu INESS, v roku 2028 vloží 50 miliónov eur, suma bude postupne rásť. Ministerstvo tvrdí opak: „V prvom roku prinesie navrhované opatrenie do verejných financií približne 48,5 mil. eur. V nasledujúcich rokoch sa tento prínos bude postupne znižovať – v roku 2028 pôjde o cca 3,7 mil. eur.“ Za obdobie starostlivosti o dieťa totiž štát nebude platiť ženám odvody do prvého a druhého piliera, peniaze teda ušetrí tam.
Ďurana nevníma krok ministerstva ako spravodlivosť, ale ako sociálnu dávku pre istú skupinu poistencov. Nesprávne je podľa neho aj to, odkiaľ na to štát vezme: „Zdroj financovania na zvýšenie tejto dávky bude pochádzať z obmedzenia príspevkov do II. piliera. Matky sporiteľky budú v ňom mať našetrené menej, ako by mali podľa súčasných pravidiel.“
Prvý krok očakáva ďalšie
Krok ministerstva je prelomový aj z hľadiska zmeny pohľadu na materstvo ako na hodnotu, ktorú sa oplatí aj finančne oceniť. Demografická kríza a chýbajúci budúci daňoví poplatníci by však štát mali motivovať aj k ďalším pozitívnym krokom na podporu materstva. Jedným z nich je podľa Sone Gaborčákovej aj preskúmanie možnosti ďalšieho uplatnenia súbehu dôchodkového poistenia a zamestnania. Rodičom by to umožnilo lepšie zvládnuť výchovu aj prácu a ekonomicky nestratiť ani v čase rodičovských úloh, z čoho by v konečnom dôsledku profitoval aj štát.
