Otázka údajného členstva Slovenska v Koalícii ochotných sa koncom minulého týždňa v priebehu niekoľkých hodín zmenila z diplomatickej epizódy na tému, ktorá presahuje agendu tohto zoskupenia štátov podporujúcich Ukrajinu. Spor o členstvo totiž otvoril širšiu diskusiu o tom, ako Slovensko komunikuje svoju zahraničnú politiku a ako jeho kroky vnímajú spojenci.
Koalícia ochotných je neformálne zoskupenie štátov vedené Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, ktoré koordinuje vojenskú a politickú podporu Ukrajiny. Jej cieľom je posilňovať obranyschopnosť krajiny a pripraviť bezpečnostné záruky, ktoré majú Rusko odradiť od ďalšej agresie. V rámci koalície vznikla aj protibalistická iniciatíva zameraná na spoločný rozvoj európskej obrany proti balistickým raketám.
Diplomacia a signály
Impulz prišiel z portálu euBrief, ktorý citoval stanovisko Veľvyslanectva Francúzskej republiky v Bratislave. „Slovensko sa pripojilo ku Koalícii ochotných, považuje sa za jej člena, zúčastnilo sa stretnutia v Paríži v polovici júla a prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov,“ citoval portál francúzsku ambasádu.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár bezprostredne reagoval, že „Slovenská republika nie je členom Koalície ochotných“. Spresnil, že slovenský veľvyslanec sa na rokovaní zúčastnil iba ako pozorovateľ, a rezort diplomacie požiadal francúzske veľvyslanectvo o vysvetlenie. Rovnaké stanovisko zverejnil aj Úrad vlády SR. Premiér Robert Fico v piatok telefonoval s francúzskym veľvyslancom Nicolasom Suranom a následne vyhlásil, že Slovensko „nebolo, nie je a nebude v Koalícii ochotných“.
Na otázku, či pri účasti slovenského zástupcu na rokovaní v Paríži išlo o zlyhanie komunikácie alebo skôr o rozdielny výklad diplomatických signálov, bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský pre Tému.21 odpovedal: „Je to oboje – nedostatočná komunikácia aj rozdielna interpretácia.“
Pripomína, že slovenský veľvyslanec sa na pozvanie Francúzska zúčastnil 14. júla národných osláv dobytia Bastily a deň predtým aj rokovania predstaviteľov Koalície ochotných. „Francúzska strana komunikovala iba to, že ju teší účasť slovenského veľvyslanca. Nič viac,“ zdôraznil Wlachovský.
Podľa neho je správne, že Slovensko bolo na rokovaní zastúpené, hoci iba v úlohe pozorovateľa. „Potrebujeme mať informácie z prvej ruky,“ hovorí bývalý minister. Dodáva, že v dnešnej turbulentnej dobe sa práve v týchto diskusiách formujú základy nového európskeho bezpečnostného systému a „tí, ktorí sú pri tom od začiatku, budú mať výhodu. Nebyť tam je nevýhoda.“
Ani čihi, ani hota
Pre Slovensko ako malú krajinu je kľúčová dôveryhodnosť. „Partneri si krajinu vážia iba vtedy, keď je predvídateľná a spoľahlivá,“ hovorí Wlachovský. Kritizuje rétoriku premiéra Roberta Fica, ktorý členov Koalície ochotných označuje za „vojnových štváčov“. „Takáto komunikácia je absolútne neprimeraná a významne poškodzuje dlhodobé záujmy Slovenskej republiky,“ varuje.
Ak Fico hovorí o vojnových štváčoch, mal by sa podľa Wlachovského obrátiť priamo na Kremeľ a ruského prezidenta Vladimira Putina, „pretože tam je jadro problému. On je agresor. On je ten vojnový štváč, ktorý môže vojnu zastaviť z večera do rána.“
Wlachovský kritizuje aj komunikáciu rezortu diplomacie. Podľa neho malo ministerstvo ešte pred rokovaním jasne oznámiť, kam slovenský veľvyslanec cestuje, s akým mandátom a aký je postoj krajiny ku Koalícii ochotných.
Spor o členstvo v Koalícii ochotných tak nie je iba diplomatickým nedorozumením. Ukazuje, že Slovensko zostáva rozpoltené: nie je medzi štátmi, ktoré formujú nový európsky bezpečnostný systém, no zároveň sa od neho jednoznačne nedištancuje. Jeho zahraničnej politike chýba jasný smer, hodnotové líderstvo aj predvídateľnosť. Pre malú krajinu je pritom dôveryhodnosť strategickým kapitálom, ktorý sa ľahko stráca, no obnovuje sa len veľmi ťažko. Slovensko ju môže získať späť iba vtedy, ak vláda jasne pomenuje svoje zahraničnopolitické priority, bude ich konzistentne presadzovať a otvorene o nich komunikovať doma aj so zahraničnými partnermi.
