Prebieha zásadná geopolitická transformácia svetových pomerov, keď sa doterajší systém, vytvorený po druhej svetovej vojne a korigovaný po roku 1989, otriasa v základoch. Jeho piliere najnovšie podrýva aj americká administratíva.
Za stolom či ako dezert
Pre Slovensko bude viac ako kedykoľvek predtým dôležité, či sa bude usilovať byť spoľahlivým partnerom EÚ, Spojeného kráľovstva a Kanady alebo bude pokračovať v dobrodružnej politike „na štyri svetové strany“, inšpirujúc sa najmä Východom.
V čase nového parcelovania sveta podľa sfér záujmu USA, Číny a ešte stále aj Ruska by malé krajiny typu Slovenska a Česka mali aspoň tušiť, kde je sever a kde sú partnerské a spojenecké krajiny, ktoré naďalej trvajú na dodržiavaní pravidiel aj v medzinárodných konfliktoch.
To im spoločne zaručuje stabilitu hraníc a demokratických pomerov. Preto akékoľvek spochybňovanie nášho členstva v EÚ či podkopávanie jej bezpečnosti je jednoznačne aktom vlastizrady.
Aj z tohto dôvodu bude spor o zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska a o jeho dôveryhodnosť v očiach európskych spojencov kľúčovou, možno až existenciálnou politickou otázkou roka 2026.
Náš vklad do európskej bezpečnosti by mal byť teda zásadne odlišný od orientácie súčasnej slovenskej vlády. A tu by sa oveľa viac mala aktivizovať proeurópska opozícia.
Hlavné miesta konfliktu
Okrem zahraničnej politiky bude o charaktere Slovenska v najbližšej budúcnosti rozhodovať niekoľko podstatných faktorov:
- či sa budú demokratické pravidlá a slobody obmedzovať alebo aspoň udržiavať na súčasnej úrovni,
- či bude pokračovať trend mafianizácie štátu útokmi na inštitúcie, ktoré majú brániť šíreniu a beztrestnosti korupcie a kriminálnych činov – v hlavnom smere útoku je momentálne Úrad pre verejné obstarávanie, čím sa premiér Fico vôbec netají,
- či sa bude prijímať legislatíva v prospech „našich ľudí“, ako sa to dialo pri novelách Trestného zákona a Trestného poriadku,
- či vládna koalícia bude atakovať Ústavný súd a Generálnu prokuratúru SR, ak sa budú snažiť týmto trendom brániť,
- či sa budú obmedzovať práva a slobody politickej opozície, médií a mimovládnych organizácií v politickom súboji o práva a slobody občanov,
- či sa budú meniť volebné pravidlá v prospech udržania sa súčasnej koalície pri moci,
- či sa na súdoch dotiahnu viaceré kauzy protagonistov koalície alebo sa ich vyšetrovanie zastaví… Najviac pozornosti sa bude venovať osudu káuz ako Očistec (týka sa o. i. podpredsedu NR SR a Smeru-SD Tibora Gašpara), Ján Kuciak (rozhodne sa o „podnikateľovi“ Mariánovi Kočnerovi), v ďalších kauzách lietajú guvernér NBS Peter Kažimír (predtým podpredseda Smeru-SD), bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský, oligarcha Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská (Smer-SD)… Nie je isté, do akej miery ich ovplyvní novela Trestného zákona a nová pozícia tzv. kajúcnikov.
To, že komunálne a župné voľby rok pred parlamentnými voľbami budú významným lakmusovým papierikom, ktorý naznačí a následne aj determinuje výsledky volieb do Národnej rady SR (NR SR), si veľmi dobre uvedomuje aj premiér Fico, ktorý navrhoval ich presunutie až za parlamentné voľby.
Bojové pole je teda mimoriadne široké, a to vôbec nespomíname iné oblasti, kde sa takisto zrážajú záujmy súčasnej koalície a verejnosti – typu záchrankový tender, zonácia národných parkov, zmanipulované súťaže vo viacerých rezortoch, nevynímajúc obranu či vnútro.
Voľby – komunálne, župné, maďarské
Výsledky prieskumov signalizujú, že obhájiť súčasné pozície bude pre Smer-SD, Hlas – sociálna demokracia a SNS bude veľmi ťažké. Nekompetentný spôsob výkonu moci a dosahy takzvanej konsolidácie na väčšinu obyvateľov Slovenska totiž preklápajú misky váh v prospech opozície.
Vláda takisto pozná svoje limity pri riešení skutočných problémov občanov, a preto im predkladá pseudoproblémy typu dvoch pohlaví alebo zákerne manipuluje s Benešovými dekrétmi.
Veľký význam pre slovenské voľby bude mať priebeh a výsledky volieb v Maďarsku, lebo sa dá očakávať, že Viktor Orbán s pomocou Kremľa urobí všetko pre to, aby ich neprehral.
Náš južný sused zrejme určí mantinely možného krivenia volebného aktu a bude tak inšpiráciou aj pre Roberta Fica, čo si bude môcť v predvolebnej kampani dovoliť.
Samozrejme, v tomto kontexte bude dôležitý hlavne vývoj rusko-ukrajinského konfliktu a miera presadzovania Trumpových záujmov v Európe. Bezpečná Ukrajina smerujúca do EÚ znižuje ruský vplyv na strednú Európu vo výraznej miere.
Ak by sa nedosiahlo prímerie na Ukrajine a Trump bude naďalej vystupovať ako Putinov agent, budú možnosti Viktora Orbána a Roberta Fica na manipulovanie volebných aktov s pomocou Moskvy oveľa väčšie.
Vzťahy v koalícii a opozícii
Dôležitosť komunálnych, ale najmä parlamentných volieb v roku 2027 si uvedomujú v koalícii aj opozícii. Zdá sa však, že existenciálne ich chápu najmä v Smere, Hlase a SNS.
Je to pochopiteľné. Porážka vo voľbách by zrejme znamenala pokračovanie vyšetrovania ich škandálov a trestných činov ako v rokoch 2020 až 2023, navyše by k nim asi pribudli ďalšie položky.
Uvedomujúc si toto nebezpečenstvo, uvažujú v koalícii o rôznych prostriedkoch a metódach, ako tejto porážke predísť. A nebridí sa im už ani spolupráca s extrémistickou Republikou či ponižujúci návrat strany Hlas do Smeru.
Ak by totiž pokračoval pokles preferencií Hlasu (od volieb prišli asi o polovicu podpory a hrozí im neúspech vo voľbách), bude predvolebná koalícia (iba so Smerom alebo aj široká so Smerom a SNS) jedinou šancou, ako sa do NR SR dostať.
Na rozdiel od koalície si opozícia akoby neuvedomovala, že kvôli úspechu vo voľbách bude musieť urobiť aj kroky, ktoré si momentálne vôbec nepripúšťa alebo dúfa, že ich nebude musieť urobiť.
Trójsky kôň
Ideálnym scenárom pre väčšinu lídrov opozície je nadpolovičná väčšina mandátov pre Progresívne Slovensko, KDH, SaS a Demokratov – čomu však nenasvedčuje žiadny prieskum.
Zdá sa, že nemožnosť zostaviť väčšinu bez Igora Matoviča je už axiómou. Kvôli kontrastu tu pripomínam, že, naopak, koalícii sa nehnusí ani spolupráca s extrémistami z Republiky a de facto s nimi už počítajú vo volebných kalkuláciách.
Aj z tohto hľadiska je obojstranné prikladanie pod kotol konfliktov najmä zo strany Progresívneho Slovenska a Matovičovho hnutia mimoriadne kontraproduktívne.
Slabinou opozičných strán je takisto fakt, že podceňujú vytváranie programovej a personálnej alternatívy voči súčasnej moci a predkladanie projektov, ktoré by riešili skutočné problémy obyvateľov Slovenska.
Zrejme by sa oplatilo začať určovať vlastné témy a nebyť iba ex post kritikom vládnych rozhodnutí.
Čím sa začne?
V najbližšom čase môžeme čakať, že konfrontačnou témou sa stane náhubkový rokovací poriadok parlamentu, rozhodovanie Ústavného súdu o podnetoch opozície a generálneho prokurátora k novele Trestného zákona (s prílepkami o kajúcnikoch, zahraničnom zasahovaní do volieb a tzv. Benešových dekrétoch).
V januári by sa mal obnoviť aj proces k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Od ich vraždy uplynie vo februári už 8 rokov.
Dvanásťbodový proces prechodu od demokracie k autokracii teda pokračuje – zatiaľ ešte stále nie je nezvratný.










