Arménsko má za sebou parlamentné voľby, ktoré budú mať význam ďaleko za hranicami tejto malej kaukazskej krajiny. Premiér Nikol Pašinjan a jeho strana Občianska zmluva v nich podľa oficiálnych výsledkov získali 49,8 percenta hlasov. Vo voľbách, ktoré sa konali v nedeľu, skončila ako druhá strana Silné Arménsko rusko-arménskeho miliardára Samvela Karapetjana s 23,3 percentami.
Volebná účasť dosiahla podľa agentúry ČTK približne 59 percent. Výsledok je natoľko presvedčivý, že Pašinjan bude môcť zostaviť vládu bez koaličných partnerov a bez väčších problémov presadzovať svoj program.
Samotné voľby neboli len súbojom medzi vládou a opozíciou. V pozadí stála oveľa väčšia otázka: Aké miesto má mať Arménsko v meniacom sa geopolitickom prostredí? Krajina, ktorá bola po desaťročia jedným z najbližších spojencov Moskvy v postsovietskom priestore, sa dnes snaží nájsť novú rovnováhu medzi tradičnými väzbami a vlastnými národnými záujmami.
Strata dôvery
Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou sa začali výraznejšie zhoršovať po udalostiach v roku 2023. Vtedy susedný Azerbajdžan v krátkej vojenskej operácii definitívne prevzal kontrolu nad Náhorným Karabachom. Ide o hornatý región medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, no desaťročia obývaný prevažne etnickými Arménmi. Po ofenzíve z oblasti utiekla prakticky celá arménska populácia, približne 100-tisíc ľudí.
Mnohí Arméni očakávali, že Rusko ako bezpečnostný garant zasiahne alebo aspoň vyvinie výraznejší tlak na Baku. Nestalo sa tak.
Práve tento moment sa stal pre veľkú časť arménskej spoločnosti symbolom sklamania. Jerevan následne zmrazil svoju účasť v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá je vojensko-politickým zoskupením niektorých štátov bývalého Sovietskeho zväzu s dominantným vplyvom Ruska. Pripojil sa k Medzinárodnému trestnému súdu a minulý rok prijal zákon deklarujúci zámer uchádzať sa o členstvo v Európskej únii.
Pašinjan po voľbách zdôraznil, že chce pokračovať v otváraní krajiny smerom na Západ, no zároveň nechce úplne prerušiť vzťahy s Ruskom. To nebude jednoduché. Na území Arménska sa stále nachádza ruská vojenská základňa a ekonomické väzby medzi oboma krajinami zostávajú silné.
Tlak zvonka
Ruský prezident Vladimir Putin ešte pred voľbami upozornil, že Arménsko nemôže byť súčasne členom EÚ a zároveň zostať súčasťou Euroázijskej hospodárskej únie, ekonomického integračného zoskupenia v postsovietskom priestore na čele s Ruskom.
Krátko pred hlasovaním Rusko zaviedlo obmedzenia na dovoz viacerých arménskych produktov vrátane brandy, minerálnej vody, kvetov či niektorých druhov zeleniny.
Predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) upozornili, že voľby sa konali v mimoriadne napätom geopolitickom prostredí. Vedúca delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v medzinárodnej pozorovateľskej misii Edita Estrella podľa agentúry Reuters vyhlásila, že tlak a hrozby zo strany Ruska dosiahli „bezprecedentnú a znepokojujúcu úroveň“.
Moskva, naopak, tvrdí, že voľby boli ovplyvnené Západom a že opozícia čelila nátlaku zo strany vlády. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová hovorila o polarizovanej spoločnosti a o zasahovaní zahraničných aktérov do vnútorných záležitostí krajiny.
Demokracia. Samozrejmosť?
Medzinárodnú pozorovateľskú misiu tvorili zástupcovia OBSE, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Európskeho parlamentu. Priebeh hlasovania hodnotili prevažne pozitívne. Voliči mali podľa nich možnosť vyberať si medzi reálnymi politickými alternatívami a väčšina volebných miestností fungovala bez vážnejších problémov.
Pozorovatelia zároveň upozornili na viacero nedostatkov. Kritizovali trestné stíhania niektorých opozičných predstaviteľov, ktoré podľa nich vytvárali dojem „selektívnej spravodlivosti“. Poukázali aj na polarizované médiá, agresívnu rétoriku, dezinformácie a používanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou na diskreditáciu politických súperov.
Skutočný význam týchto volieb však nespočíva v tom, či sa krajina prikloní viac k Rusku alebo Západu. Arméni vyslali signál, že chcú sami rozhodovať o svojej budúcnosti a že od svojich partnerov očakávajú viac než len historické sľuby a geopolitické frázy. V regióne, kde o osude menších národov často rozhodovali veľmoci, ide o odkaz, ktorý nemožno prehliadnuť a ignorovať.
