Piatkový samit Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške nepriniesol nič pre mier na Ukrajine, iba ruskému vodcovi zabezpečil nový pocit legitímnosti. Putin sa na medzinárodnej scéne objavil rovno na červenom koberci, odmenený potleskom a priateľskými potľapkaniami od lídra slobodného sveta. Akoby žiadna krvavá vojna na Ukrajine nebola, akoby Putin bol jedným zo štátnikov slobodného sveta. Ten Putin, ktorý okrem zničenej Ukrajiny doviedol Rusko k izolácii, ekonomickému oslabeniu a sformoval spoločnosť, ktorá sa viac podobá totalite ako demokracii, takže dnes má bližšie k Severnej Kórei než k slobodným demokraciám.
Diktát agresora
Volodymyr Zelenskyj reagoval na samit podľa ČTK bez príkras: Ukrajina potrebuje trvalý mier, nie ďalšiu prestávku medzi inváziami. Pripomenul, že o Ukrajine nemožno rokovať bez nej a že Rusko rozumie len tlaku a rozhodnej sile. Vyzval na okamžité prepustenie zajatcov a unesených detí a upozornil, že Moskva si stále myslí, že môže diktovať podmienky. Kyjev žiada prímerie, no Moskva ho odmieta, kým nebudú splnené jej požiadavky, čo v skutočnosti znamená kapituláciu Ukrajiny a vzdanie sa jej suverénneho územia v prospech ruského agresora.
Trump v sobotu po samite telefonoval s viacerými lídrami a avizoval, že sa pripravuje stretnutie Putina so Zelenským a že sám sa ho možno zúčastní. Európski lídri zvolali na nedeľu stretnutie „koalície ochotných“. Následne v pondelok má do Washingtonu pricestovať Zelenskyj, aby rokoval s Trumpom o výsledkoch rusko-amerického samitu, pričom sa možno pridajú aj niektorí európski lídri. Napriek týmto diplomatickým manévrom však neexistuje dohoda o zastavení paľby. Moskva totiž žiada ústupky, ktoré Kyjev sotva môže prijať, pretože od neho požaduje, aby sa stiahol zo svojho zvrchovaného územia.
Trump a Reagan
V politike Trumpa sa ukazuje priepastný rozdiel oproti jeho predchodcovi Ronaldovi Reaganovi, ktorý musel počas celého svojho prezidentského mandátu čeliť komunistickej rusko-sovietskej totalite (1981 – 1989). Reagan dokázal rokovať s vtedajším komunistickým lídrom sovietskeho Ruska Michailom Gorbačovom tvrdo, s rešpektom a ako štátnik, ktorý mal jasné zásady a podporu spojencov. Viedol rokovania z pozície autority, vedomý si sily svojej krajiny a jej demokratického ukotvenia, a nikdy nepripustil oslabenie Západu.
Trump, naopak, nemá rešpekt u Putina ani u západoeurópskych partnerov. Jeden deň hovorí, že sa usiluje o prímerie a že odíde od stola, ak sa rokovania nebudú vyvíjať správne. Na druhý deň už spomína celkovú mierovú dohodu, pričom svojím bezzásadovým správaním sa nepriblížil ani k jednému. Trump, na rozdiel od Reagana, nie je štátnikom, ale obchodníkom.
Výsledok samitu je preto trpký: vojnový zločinec Putin získal politický honor, ktorý si nezaslúži. V čase, keď jeho armáda ostreľuje ukrajinské mestá, mu Trump vyslal signál, že sa môže usmievať na samitoch, akoby vojna ani neexistovala. Trump namiesto líderstva predvádza silné, ale prázdne gestá, za ktorými je v skutočnosti nerozhodnosť a slabosť, ktorá dáva ruskému agresorovi veľký priestor.
Samit sa skončil, no vojna pokračuje. A práve teraz je zrejmé, že svet nepotrebuje politické divadlo, ale zásadový prístup, ktorý jasne odlíši demokraciu od diktatúry.
