Izraelské parlamentné voľby priniesli výhru terajšieho lídra, nie však vládnu väčšinu. Premiér Benjamin Netanjahu udržal svoju stranu Likud na prvom mieste, jeho pravicovo-náboženský koaličný blok však podľa agentúry ČTK získava po sčítaní všetkých bežných hlasov iba 53 mandátov. Na väčšinu v 120-člennom Knesete je potrebných najmenej 61 kresiel.
Podľa denníka The Jerusalem Post má opozičný blok 48 a arabské strany spolu 19 mandátov. Samotný Likud získal zo strán najviac – 26 kresiel, o šesť menej než v roku 2022. Druhá skončila centristická strana Jašar bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eisenkota s 21 mandátmi.
Spojená kandidátka arabských strán a zoskupenie B’Jachad Naftaliho Bennetta a Jaira Lapida získavajú po 12 kresiel. Ľavicoví Demokrati Jaira Golana majú osem mandátov, ďalších päť strán po sedem a Náboženskí sionisti terajšieho ministra financií Becalela Smotriča šesť. Výsledky ešte môžu ovplyvniť hlasy vojakov a voličov zo špeciálnych volebných miestností.
Rozloženie politických blokov
Projekcia mandátov Knesetu (120 kresiel celkom)
- Likud 27
- Šas 7
- Ocma Jehudit 7
- UTJ 7
- Náboženský sionizmus – Zehut 6
- Spoločná kandidátka 12
- Ra’am 7
- Jašar 21
- Bejachad 11
- Demokrati 8
- Jisrael Bejtejnu 7
Arabské strany rozhodujú
Najväčším prekvapením je mobilizácia arabskej menšiny. Jej strany zvýšili zastúpenie z terajších desiatich na 19 mandátov. Podľa servera Israel National News dosiahla celková volebná účasť 77,7 percenta, najviac od roku 1999. Medzi arabskými Izraelčanmi prišlo hlasovať približne 80 percent oprávnených voličov.
Arabské strany sa tak stávajú rozhodujúcim faktorom. Ak by podporili opozíciu, tá by disponovala až 67 mandátmi. Matematická väčšina však neznamená politickú dohodu. Niektorí opoziční politici odmietajú spoluprácu s arabskými formáciami pre rozdielne postoje k bezpečnosti a izraelsko-palestínskemu konfliktu.
Predseda Demokratov Jair Golan napriek tomu vyhlásil, že Netanjahu prehral. „Máme väčšinu. Máme zodpovednosť. A máme príležitosť vytvoriť vládu zmeny v partnerstve s arabskými občanmi Izraela,“ uviedol. Predstaviteľ Spojenej kandidátky Ahmad Tibi odkázal opozícii: „Podávame ruku a sme pripravení pomôcť.“
Ťažká voľba
Koalícia „Bibiho“ Netanjahua vládne od decembra 2022, keď disponovala 64 mandátmi. Teraz jej k parlamentnej väčšine chýba osem kresiel. Premiér by na udržanie vlády musel presvedčiť časť opozície, aby prehodnotila svoje záväzky. Prekážkou zostáva spolupráca Likudu s krajnou pravicou aj osobné konflikty medzi politickými lídrami.
Eisenkot už odmietol pôsobiť pod Netanjahuovým vedením, dokonca aj v rotujúcej funkcii, keď by sa striedali na premiérskom poste. Podobné stanovisko zaujali ďalší opoziční predstavitelia. Vznik širokej vlády národnej jednoty je preto zatiaľ nepravdepodobný.
Izrael podobnú krízu pozná. V rokoch 2019 až 2021 absolvoval štvoro parlamentných volieb za sebou pre neschopnosť zostaviť stabilnú vládu. V roku 2021 napokon vznikla nesúrodá koalícia Bennetta a Lapida s účasťou arabskej strany Ra’am. Vydržala približne rok.
Hrozí ďalšia politická kríza
Výsledky potvrdzujú hlboké rozdelenie izraelskej spoločnosti. Netanjahu si udržal silnú podporu, ale stratil parlamentnú väčšinu. Opozícia získala príležitosť na zmenu, no bez arabských poslancov nemá dostatok hlasov.
Neistota sa podľa izraelských médií prejavila aj poklesom telavivskej burzy a oslabením izraelského šekela. Pre krajinu čeliacu bezpečnostným hrozbám predstavuje zdĺhavé zostavovanie vlády ďalšie riziko.
Riešením môže byť menšinový kabinet s vonkajšou podporou arabských strán alebo dohoda pravice a stredu na vláde národnej jednoty. Obe možnosti si však vyžadujú zásadné ústupky. Ak ich politici odmietnu, Izrael sa môže opäť ocitnúť pred predčasnými voľbami, ktoré však nemusia priniesť jasnejší výsledok.
