Česko vlani zažilo slušný hospodársky rast. V treťom štvrťroku to bolo prekvapivo až tri percentá, čomu by sa mal blížiť aj rast za minulý celý rok. Fialova vláda, ktorej sa ekonomiku podarilo naštartovať, však voľby prehrala a musela odovzdať žezlo v krajine Andrejovi Babišovi a jeho spojencom.
Konjunktúru podporil najmä dopyt domácností. Potešiteľné je, že rástli aj investície a export do zahraničia, čím sa vytvoril prebytok zahraničného obchodu. Okolo hodnoty dvoch percent by mala česká ekonomika rásť aj v roku 2026 a podobne aj v roku 2027, predpovedajú analytici Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Motorom by naďalej mal byť maloobchod, domácnostiam pomôže rast platov o zhruba 5,5 percenta, silnejší dopyt na trhu práce, upokojenie inflácie na zhruba dvoch percentách a vďaka tomu aj klesajúce úrokové sadzby a posilňovanie českej koruny voči euru a dočerpávanie Plánu obnovy.
Pridať by sa mali podniky, ktoré budú smelšie v investíciách a rozvoji. „Po niekoľkoročnom prešľapovaní na mieste čakajú českú ekonomiku v roku 2026 dobré časy,“ myslí si ekonóm spoločnosti Patria Finance Dominik Rusinko.
ANO vyšším dlhom
Hospodárskemu rastu pravdepodobne pomôže aj fiškálna politika novej vlády, ktorá chce menej šetriť a viac míňať. Bude to však na úkor vyššieho deficitu štátneho rozpočtu, ktorý sa priblíži k trom percentám v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP), odhaduje Rusinko. Premietne sa to aj do vyššieho dlhu štátu, ktorý je však v Česku stále na rozumnej úrovni – pod 45 percentami HDP.
K očakávaným impulzom patrí napríklad odpustenie poplatku za obnoviteľné zdroje, čo zlacní elektrinu. Rozostavať by sa malo zhruba sto kilometrov diaľnic, otvoriť sa plánuje približne 40 kilometrov, čo je však výrazne menej ako počas posledných dvoch rokov. Pribudnú napríklad dva úseky na diaľnici z Prahy do rakúskeho Linzu. Základná sieť diaľnic v ČR by mala byť dokončená do roku 2033.
Česká ekonomika rastie nadpriemerne aj v porovnaní s okolitými krajinami a zvyškom Európskej únie. Prekvapuje to najmä preto, že nemecká ekonomika, od ktorej je tá česká závislá, stále stagnuje a ani v tomto roku sa nečaká žiadny výrazný rast.
Pomôcť by mohli výdavky na zbrojenie, ktoré majú v Európe výrazne stúpnuť, a český strojársky a elektrotechnický priemysel by z toho mohol primerane vyťažiť. Podobne aj z oživenia trhu s autami, kde Škoda ponúka niekoľko žiadaných modelov v elektrickom i spaľovacom prevedení.
Rizikom ostáva nástup novej vlády a jej prvé kroky, ktoré by za istých okolností mohli vyvolať u podnikateľov nedôveru a obavy, čo by českú ekonomiku pribrzdilo. Prípadné nové dane, znevýhodnenie zamestnávania alebo korupčné kauzy môžu prispieť k demotivácii v podnikateľskej sfére podobne, ako sa to stalo po roku 2023 na Slovensku.
Naopak, vláda môže ekonomike pomôcť znížením cien energií pre veľkých priemyselných odberateľov, ktoré sú momentálne tretie najvyššie v Európe, obmedzením byrokracie najmä v zamestnávaní a rôznych povoľovacích konaniach. Vysoké ceny bývania a pomalá výstavba bytov sa stávajú silnou politickou témou v prípade mladej generácie, takže riešenie tejto otázky bude jednou z kľúčových výziev pre novú vládu.
Ťažký rok
Slovensko na rozdiel od Česka v minulom roku výrazne pribrzdilo a ekonomický rast sa dostal pod jedno percento. Analytici hovoria, že krajina budí dojem, akoby sa pripravovala na zimný spánok. Slabé sú investície v priemysle a domácnosti, ktoré hospodársky rast ťahajú svojimi výdavkami, tiež míňajú dosť obozretne.
Dôvodom je hlavne nevyvážená hospodárska politika vlády Roberta Fica, ktorá po svojom nástupe v novembri 2023 prišla s novými daňami, zvýšením odvodov zamestnancov a zdvihla dokonca aj daň z pridanej hodnoty. Ospravedlňovala to konsolidáciou verejných financií, sama však šetriť nedokázala, a tak ťažobu úspor hodila na firmy a občanov.
Aj v budúcom roku má byť rast slabý. Národná banka Slovenska (NBS) ho odhaduje na 0,6 percenta. Ekonomický vývoj je podľa nej poznačený veľmi neistým prostredím. Okrem svetového diania prináša neistotu aj domáci vývoj.
Firmy pod tlakom konsolidácie výrazne znížili investície, zabrzdili rozširovanie prevádzok a stále častejšie presúvajú aktivity do zahraničia, ako naposledy košický dodávateľ výživových doplnkov a vybavenia pre fitness GymBeam, ktorý odchádza do susedného Rakúska.
Slovenskú ekonomiku drží nad vodou prakticky len Plán obnovy a odolnosti SR, teda peniaze z Bruselu, inak by už bola v recesii. Koncom roka sa však jeho čerpanie skončí, takže slabosť ekonomiky sa môže výraznejšie prejaviť.
Viac nezamestnaných
NBS v roku 2026 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 4,5 percenta HDP a klesajúcu infláciu. Verejný dlh Slovenska sa už vlani dostal nad kritických 60 percent HDP. Pri súčasnom nastavení fiškálnej politiky sa môže dostať v roku 2028 až na 66 percent HDP, tvrdí NBS. Ťažšie časy prežíva trh práce, kde v posledných mesiacoch do evidencie nezamestnaných stabilne priteká viac ľudí, ako z nej odbúda.
V roku 2026 sa očakáva ďalšia snaha vlády získať peniaze do štátneho rozpočtu. Aj premiér Fico však už pripustil, že to nie je možné žmýkaním podnikateľov a štát bude musieť začať šetriť na sebe. Zvyčajne je však v prípade jeho vlády pri šetrení od slov k činom ďaleko, keď sa takmer každý mesiac objavujú nové kauzy štedrého plytvania pri štátnych zákazkách.
Možno preto očakávať, že deficit a dlh Slovenska budú ďalej stúpať, ako to predpovedá NBS, a bolestivé opatrenia na strane štátu nechá Robert Fico opäť na ďalšiu vládu. Keďže existuje aj určité riziko predčasných volieb už počas roka 2026, je možné, že už koncom roka by sa mohli prejaviť skutočne konsolidačné kroky novej vlády.
Pozitívne by na vývoj ekonomiky mala pôsobiť výstavba a spúšťanie novej automobilky Volvo v Košiciach či štart výstavby fabriky na batérie v Šuranoch, alebo diaľnic na Kysuciach.
Naopak, rozbeh prípravy ďalšieho nevyhnutného diaľničného úseku Turany-Hubová na severnej D1 určite nemožno čakať tento rok, pretože Úrad pre verejné obstarávanie zrušil zle pripravenú verejnú súťaž, ktorá sa musí zopakovať.
Bez disciplíny
V tomto roku by sa mal dokončiť a spustiť štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce, čo bude výrazným príspevkom k ziskovosti pološtátnej firmy Slovenské elektrárne. Môže to znížiť aj ceny elektriny pre priemysel a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť.
Rizikom je ukončenie výroby ťažiskového modelu Volkswagen Touareg v bratislavskom závode nemeckého koncernu. Model, ktorý pred 24 rokmi odštartoval prudký rast tejto fabriky, odchádza do dejín a môže jej to priniesť pokles zamestnanosti a ziskovosti.
Ani ďalšie veľké SUV Porsche Cayenne alebo Audi Q7, ktoré sa tam vyrábajú, to nemajú na trhu ľahké. Ak sa pre Bratislavu nepodarí nájsť náhradu v podobe ďalšieho modelu, najväčšia slovenská firma môže zažiť krízu a s ňou aj celá ekonomika a štátny rozpočet, do ktorého výdatne prispieva.
Rok 2026 bude teda na Slovensku rokom biedneho ekonomického rastu, podobne slabo budú rásť reálne mzdy a zamestnanosť bude klesať. Ďalší pokles inflácie by mal stláčať úroky v bankách nadol a tým povzbudiť záujem o hypotéky a investície do bytov. Fiškálna disciplína vlády sa zrejme nezlepší. S blížiacimi sa voľbami sa môže skôr zhoršovať. Slovensko tak čaká neľahký rok, navyše bez zjavných vyhliadok na zlepšenie.
