Vyštudovali ste rezbárstvo. Začali ste hneď naplno pracovať ako rezbár?
To nie. Robil som šoféra, vozil som obedy, bol som zamestnaný aj na obecnom úrade ako výťahár. Vyrezával som však stále.
Až v roku 2015 som sa rozhodol začať sa rezbárstvom živiť, videl som, že prichádzajú zákazky, bola klientela. Bavilo ma to, aj zdravie slúžilo.
Ste známy predovšetkým ako rezbár betlehemov. Prečo ste sa sústredili na túto tému?
Som kresťansky založený človek, betlehem je symbolom Vianoc. Nechodím síce do kostola, ale každý sme nejakým spôsobom veriaci. Ak si postavím stromček, k tomu betlehem patrí.
Vianoce sú o tom, že sa narodil Kristus. Mňa ako rezbára teší, ak môj betlehem poteší ľudí, ak sa pri ňom fotia a deti si chytia ovečku, pastiera alebo malého Ježiška.
Kedy ste vyrezali prvý betlehem?
Prvý nebol celkom môj – zúčastnil som sa rezbárskeho sympózia v Plaveckom Štvrtku u Alojza Machaja. Bolo nás tam 10-12 rezbárov a každý spravil jednu figúru do veľkého betlehema.
Ja som vyrezával sochu kľačiaceho anjela. Tam kdesi vznikla myšlienka veľkých betlehemov v obciach a mestách. Svoj prvý autorský betlehem som vyrezal v roku 2006 tu vo Veľkom Lapáši, bol vystavený vonku.
Vďaka nemu mi o rok volali z Bratislavy, či by som im nezapožičal betlehem na Primaciálne námestie. Po sviatkoch ho odo mňa odkúpili. Takže môj prvý betlehem je tam.
Vyrezali ste ich takmer tridsať. Kde všade ich môžeme vidieť?
Sú po všetkých okolitých obciach okolo Veľkého Lapáša, ale napríklad aj v známych Voderadoch pri Trnave. Keď som videl, že je záujem, vyrábal som ich aj do zásoby, mal som vždy 3-4 na sklade.
Pred Vianocami sa to predávalo ako teplé rožky. Posledný betlehem som robil do Beluše pri Púchove. Sú roztrúsené po celom Slovensku, ale jeden mám aj v Solúne v Grécku.
Váš betlehem sa dostal až do Vatikánu…
Ten si vážim najviac, je nepredajný. Nie je síce v životnej veľkosti ako ostatné, skôr komorný. Oslovili ma v roku 2018 z ministerstva kultúry.
Cez nich sa dostal na celosvetovú výstavu betlehemov ako zástupca Slovenska, bol aj požehnaný pápežom Františkom.
Vyrezával som ho v lete v auguste, bolo výnimočné, že bol taký menší. Vždy na Vianoce si ho z Dvora u rezbára donesiem domov a dáme si ho pod stromček.
Dúfam, že z neho bude putovný, rodinný betlehem a budú ho mať moje deti aj ich deti, že sa v našej rodine zachová. Takú možnosť, že mi pápež posvätí betlehem, už asi nedostanem.
Vaše postavy v betlehemoch majú výšku bežného človeka…
Zo začiatku som robil aj dvojmetrové, ale bol problém s ich uskladnením. Je to predsa vystavené iba mesiac, potom sa na to musí nájsť miesto.
Robím ich z topoľového dreva, to lepšie znesie poveternostné podmienky, ale dobré je mať ku každému betlehemu prístrešok.
Rezbári sú zväčša starší muži, vy patríte medzi mladú generáciu. Máte medzi rezbármi rovesníka?
Mám kolegu Martina Heczka, je ešte o niečo mladší. Tiež má vyrezávaný betlehem, ale poňal to trošku inak ako ja. Hlavnou postavou je tehotná Panna Mária, kráča s Jozefom a hľadajú príbytok.
Martin posúva postavu Márie každú adventnú nedeľu. Keď dorazia do maštaľky, dá jej brucho dole a Ježiško je v jasličkách. Traja králi prídu ako postavy naozaj až na Troch kráľov.
Rezbárstvo vyzerá romanticky. Aká je to práca?
Do vyrezávania dávam kus seba, hlavne myšlienku. Chcem, aby sa ľudia zastavili a porozmýšľali, keď uvidia sochu. Momentálne je to však vyčerpávajúce, mám zdravotné problémy s chrbticou.
Predsa len som celý život vonku, či je leto, alebo zima, či prší, alebo sneží. Reže sa pod holým nebom motorovou pílou, zapotím sa, ofúkne ma. Motorové píly sú ťažké, drevo ani nehovorím.
Už dávno mi môj učiteľ Miroslav Polák povedal, že to nebudem vládať dlho robiť. Došlo na jeho slová, aj keď som sa bránil.
Výrobky z dreva sú umenie, nenahradí to žiadna umelá inteligencia, kde sa to len naťuká do počítača a samo sa to vytlačí v 3D tlačiarni.
Koľko trvá, kým urobíte jeden betlehem?
Dva týždne. Kým ho nemám hotový, idem ako raketa, nezastavím sa. Aj teraz, keď som zaniesol posledný betlehem, volali mi z Bratislavy-Nového mesta, či nemám betlehem a či neviem rýchlo spraviť.
Tak rýchlo to zas nejde, nedá sa to za päť minút. To nie je, ako keď si sadnem do auta a kúpim si dva televízory, kedykoľvek chcem.
Ešte stále je o betlehemy taký záujem?
Po covide akoby sa zatiahla opona. Predtým sa hlásili primátori, starostovia, starostky, že chcú betlehem, chceli si skrášliť mesto, námestie. Nemyslím, že je to financiami.
Ľudia už nechcú vidieť a dodržiavať tradície. Aj Vianoce sú už viac komerčné. Tento rok sa mi podarilo predať len jeden betlehem, hoci je to stále spolu s vianočným stromčekom symbol Vianoc.
Skončíte teda s vyrezávaním?
Nejako sa živiť musím, uvidím. Chcem však ešte vyrezať jeden novodobý betlehem. Keď sú teda ľudia uponáhľaní a len tak kdesi nakuknú, spravím im taký, aby ich to zastavilo. Nech trošku rypne do dnešných časov, aký je svet a rodina.
Poviem vám, aký bude: Jozef, Mária a Ježiško budú kľačať pri sebe a Jozef bude mať natiahnutú ruku s iPhonom, bude robiť selfie. Mária našpúli pery ako pri fotení.
Traja králi by prišli na kolobežkách, v rukách by nemali zlato, kadidlo a myrhu, ale krabice z Temu a Alzy. Hviezdou by bol dron.
Kolobežky si dvaja oprú o maštaľku, jeden ešte bude na nej. Na streche betlehema budú solárne panely. A ovečky budú vo svetríkoch, keď už teda venčíme psov vo svetríkoch.
Prečo máte takýto betlehem v hlave?
Donútila ma k tomu spoločnosť, hľadal som kľúč k tomu, ako sa ľudia správajú. Dnes letia svetielkujúce soby, Santa Clausovia visiaci za nohy zo stromov a striech, Dedovia Mrázovia.
Čím väčšia hlúposť, tým skôr ju ľudia kúpia. Dnes už tak vidia svet. Je to divné, ale chcem to urobiť.
Človek urobí sto dobrých vecí a nik si to nevšimne. Aj teraz som urobil orloj do Veľkého Lapáša, ľudia to mali zadarmo, mohli sa naň chodiť pozerať. Odbíjal každý deň o dvanástej a o šiestej večer. Išiel každý deň, ale ľudia šli radšej do Prahy.
Preto chcem urobiť takýto betlehem, to ľudí pritiahne. Somárik, ovečka, nejakí pastieri či Jozef ich už nezaujímajú. Bude to narušenie tradičného pohľadu, aj keď ma mrzí, že si likvidujeme naše slovenské zvyky a tradície.
Vyrezávania sa teda nevzdáte?
To nie, ono mi zachránilo život. Bol som po nečakanom rozvode, schudol som, nejedol, vypnutý zo všetkého. Šiel som okolo kostola, bolo otvorené, svietilo sa. Stálo tam napísané: „Ja som cesta, pravda a život.“
Vtedy som dostal impulz vyrezať Poslednú večeru, začal som 26. decembra sochami v životnej veľkosti. Najprv Ján – vyrezával som trinásť postáv. Posledný mal byť Judáš, tomu som po dlhom uvažovaní dal svoju tvár.
Má zatvorené oči, nepočúva, čo Ježiš hovorí, len si máča chlieb do misky s vodou. Stála na hrade v Nitre, aj agentúra Reuters o nej písala. Vianočnej Poslednej večeri vďačím za svoj život. Takže vždy ma poteší vidieť pekný betlehem, ale komerciu robiť nechcem.
