Aj počas tohto týždňa sa každý deň opakovali údery USA a Izraela na ciele v Iráne a odvetné útoky iránskych rakiet a dronov. Mierili nielen na Izrael, ale aj na Dubaj či Abú Zabí, Katar a Saudskú Arábiu či na kurdské mesto Erbil v Iraku, alebo na územie Turecka.
Takmer všetky rakety a drony sa podarilo zlikvidovať pred dopadom, ale aj tých niekoľko kusov, ktoré zasiahli cieľ, prípade ich úlomky narobili veľké škody. Niekoľko ľudí zomrelo, hlásia desiatky zranených. Materiálne škody sú však len zlomkom deštrukcie, ktorú iránske strely spôsobili globálnej ekonomike.
Zásahy lodí v Perzskom zálive zvyšujú obavy z dlhodobého zablokovania Hormuzskej úžiny, asi najdôležitejšieho prieplavu pri preprave energetických surovín. Bežne ním prechádza zhruba 20 percent svetového tranzitu ropy a tretina skvapalneného zemného plynu (LNG). Tranzit sa od vypuknutia bojov prakticky zastavil.
Len dnes napríklad trosky rakiet poškodili výškovú budovu v Dubaji a zabili dvoch ľudí na pobreží Ománu. Od začiatku konfliktu Irán v regióne zasiahol už 16 lodí. Naposledy vo štvrtok ráno podvodným dronom trafil tanker, pričom zahynul indický člen posádky.
Nový iránsky duchovný vodca Modžtaba Chámeneí v rovnaký deň podľa agentúry ČTK vyhlásil, že Hormuzský prieliv chce uzavrieť a využiť ako nástroj tlaku na nepriateľa. Iránske útoky na ciele v arabských krajinách Perzského zálivu budú podľa neho pokračovať.
Ruská ropa
Niet divu, že za takýchto okolností sa globálna ekonomika prepadla do obáv a neistoty. Ceny ropy sa dostali najvyššie od začiatku vojny na Ukrajine a držia sa na úrovni okolo sto dolárov za barel (159 l) európskej zmesi Brent.
Vyššie sa im nedarí vyšplhať, pretože ropné spoločnosti aj finanční investori zjavne nakúpili obrovské zásoby za staré ceny okolo 60 dolárov a postupne ich rozpredávajú s výrazným ziskom. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) navyše podľa spravodajskej agentúry Reuters rozhodla o uvoľnení 400 miliónov barelov ropných rezerv, z čoho takmer polovicou prispejú USA.
USA chcú prispieť k zabrzdeniu zdražovania ropy aj dočasným zrušením embarga na nákup ruskej ropy, ktorá je už naložená v tankeroch. Na mori sa jej nachádza približne 124 miliónov barelov. Americký minister financií Scott Bessent opatrenie podľa portálu CNBC označil za „úzko zamerané krátkodobé opatrenie, ktoré ruskému vedeniu neprinesie významné finančné výhody“.
Rúry miesto lodí
Krajiny Perzského zálivu v dnešnej situácii hľadajú alternatívne cesty, ako dostať svoju ropu k zákazníkom. Spojené arabské emiráty viac využívajú svoje prístavy pri meste Fudžajra v Ománskom zálive, z ktorých tankery nemusia prechádzať Hormuzom.
Aj Saudská Arábia podľa portálu CNBC ohlásila zvýšenie využitia svojho 1 200-kilometrového ropovodu Petroline z pobrežia Perzského zálivu do prístavu Janbu na pobreží Červeného mora, čím sa ropa vyhne zablokovanej úžine. Rúra má kapacitu 7 miliónov barelov denne, pričom doteraz ňou pretekalo denne zhruba milión barelov ropy.
Na plnú kapacitu by sa mala využívať v priebehu niekoľkých dní. Nenahradí to však prepravu po mori, veď z Perzského zálivu sa pred vojnou denne exportovalo asi 20 miliónov barelov ropy.
Blokádu exportu cez Hormuz najviac porušuje Irán. Jeho tankery od začiatku vojny prepravili cez úžinu takmer 12 miliónov barelov, pričom všetky smerovali do Číny. Informuje o tom portál CNBC s odvolaním sa na kanál TankerTrackers.
Na čom variť
Tieto objemy ropy udržia jej cenu ešte dlhé týždne na rozumných úrovniach. Ak by sa však dovtedy prílev čierneho zlata na svetové trhy nevrátil na pôvodné objemy, cena by sa mohla dostať výraznejšie nad sto dolárov za barel. Ceny benzínu a nafty v Európe by potom mohli vyletieť nad 2 eurá za liter.
Nejde však len o ropu. Krajiny Perzského zálivu sú zároveň exportérmi uhľovodíkových produktov, ako sú skvapalnený ropný plyn (LPG), ktorý vzniká ako odpad pri výrobe benzínu a nafty, plasty, hnojivá, parafín alebo skvapalnený zemný plyn (LNG). India, kde sa LPG bežne používa na prípravu jedla v reštauráciách a domácnostiach, dováža dve tretiny svojej spotreby. A takmer všetko z krajín Perzského zálivu.
Po zablokovaní Hormuzskej úžiny sa dodávky zastavili a India má zásoby len na 10 dní. Indické ministerstvo petrochémie už podľa portálu CNBC ohlásilo, že nariadilo rafinériám dodávať LPG prednostne 330 miliónom domácností, ktoré bez neho nemôžu variť.
Zástupcovia hotelov a reštaurácií, z ktorých 90 percent používa LPG na varenie, tak ostanú bez paliva. Hovoria o existenčnej kríze a zatváraní, keďže tento plyn sa využíva ako lacné palivo v mnohých ázijských krajinách.
Obavy priemyslu
Európa sa zas borí s iným problémom – nedostatkom zemného plynu, ktorý prestal prúdiť z Kataru po poškodení závodov na jeho spracovanie. Pre jeho zdraženie sa už v Európe zdvihli ceny elektriny, ktorá sa v mnohých krajinách väčšinou vyrába z plynu.
Kým pred vojnou stála v priemere 100 eur za megawatthodinu, začiatkom marca sa vyšplhala na 120 až 130 eur. Našťastie prichádza jar, keď fotovoltické elektrárne dodávajú stále viac elektriny. Plynové elektrárne sa využívajú najmä ráno a večer, keď je na trhu nedostatok elektriny.
Zdraženie elektriny postihne najmä európsky priemysel, ktorý už aj tak ťažko odoláva konkurencii z Indie alebo Číny, kde sú ceny elektriny iba zlomkom európskych. Najmä zatvorenie jadrových elektrární v Nemecku bolo pre tamojší priemysel ťažkou ranou, ktorá zdražila elektrinu a tým aj jej produkciu.
Drahý plyn a elektrina napríklad podľa portálu STVR prinútili znížiť výrobu čpavku v slovenskej chemičke Duslo Šaľa na minimum. Výroba hnojív zatiaľ beží naplno. Ak však ceny plynu v dohľadnom čase neklesnú, museli by výrobu znížiť tiež. To by sa mohlo preniesť do vyšších cien alebo nedostatku hnojív na poliach, čo by následne viedlo k zdraženiu viacerých potravín.
Drahšie pôžičky
Na živote bežných obyvateľov Európy sa zatiaľ vzdialená vojna prejavila iba zdražením benzínu a nafty. Na Slovensku a v Česku bolo zatiaľ veľmi mierne. Ceny sa zvyčajne pohybujú medzi 1,50 až 1,60 eura za liter pohonnej zmesi. V Nemecku, kde ceny na čerpačkách reagujú na pohyby na burzách veľmi rýchlo, však okamžite vyskočili nad dve eurá.
Ak sa cena ropy Brent nedostane nad 120 dolárov za barel, ceny v ČR a SR by nemali byť vyššie ako zhruba 1,75 eura (43 českých korún) za liter. Toľko stáli pohonné hmoty počas energokrízy v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Závisí to však aj od dopytu po palivách. Aktuálne je napríklad nafta drahšia ako benzín, pretože je jej v Európe nedostatok.
Zdraženie ropy, plynu a elektriny dlhodobo zvyšuje dopravné a výrobné náklady firiem a spôsobuje zdraženie ich produktov. Vojna na Blízkom východe už mierne zvýšila celosvetové ceny niektorých potravín ako pšenica, kukurica alebo sója. Všetko sa to nutne odrazí v zdražovaní a raste úrokov z pôžičiek.
Môžeme napríklad očakávať, že úroky z hypoték, ktoré v Česku a na Slovensku v posledných mesiacoch klesali, sa budú opäť zvyšovať. Podobne úroky pri podnikových i spotrebných úveroch. Znamená to opatrnejšie investovanie firiem, menšie utrácanie spotrebiteľov a aj zabrzdenie hospodárskeho rastu.
To vždy prináša menej práce, vyššiu nezamestnanosť, pomalšie zvyšovanie platov, nižšiu životnú úroveň a tlak na uskromnenie sa v podnikoch, domácnostiach i štáte. Ten totiž vyberie menej na daniach a odvodoch, a ak nedokáže šetriť, musí si na svoj chod požičiavať stále viac a platiť za to stále vyššie úroky.
Riešením je prispôsobiť sa situácii a diverzifikovať energetické zdroje. Cieľom je využívať najmä domáce zdroje, ako obnoviteľnú energiu – vodnú, geotermálnu, slnečnú a veternú –, ale aj energiu z biomasy, odpadu alebo recyklácie. Slovensko má dostatok elektriny vďaka jadrovým elektrárňam, čo treba ďalej rozvíjať modernými formami, napríklad malými jadrovými zdrojmi.
