Schvaľovanie slovenského štátneho rozpočtu na rok 2026 sprevádzal nebývalý chvat. Rokovania so sociálnymi partnermi i zasadnutie vlády boli expresne rýchle a zjavne iba formálne. Cieľ bol jasný – dodať návrh štátneho rozpočtu do parlamentu a schváliť ho čo najskôr. To sa koalícii aj podarilo. Včera jej poslanci v parlamente prijali zákon o štátnom rozpočte v rekordne rýchlom čase. Po iné roky to zvyčajne bývalo až v decembri.
Prečo tak naponáhlo?
Prečo ten šibeničný termín a prečo vláde Roberta Fica tak išlo o to, aby ho stihla? Dôvod je prostý – obmedzenia v ústavnom zákone o dlhovej brzde. Ten jasne hovorí, že ak výška verejného dlhu prekročí piate sankčné pásmo, nastupujú sankcie. Dlh by sa preto mal tento rok pohybovať do 53 percent HDP. Vláda ho dávno prekračuje, aktuálne je už nad 60 percentami.
Ešte niekoľko týždňov však bude vláda pred sankciami ústavného zákona chránená, pretože tie sa neuplatňujúdo dvoch rokov po vyslovení dôvery vláde v parlamentea schválení jej programového vyhlásenia. Štvrtá Ficova vláda dostala dôveru presne 21. novembra 2023, a teda už 22. novembra tohto roku sa jej ochrana pred sankciami končí. Preto mala koalícia tak naponáhlo.
Aké by sankcie hrozili, keby dvojročnú ochrannú lehotu nestihla? Došlo by k zmrazeniu finančnej rezervy vlády a predsedu vlády a muselo by sa uskutočniť hlasovanie o dôvere vláde. A čo je najťažšie a v súčasnosti veľmi ťažko splniteľné – vláda by mala povinnosť predložiť rozpočet bez deficitu.
Smerom k voľbám
Ak by teda o rozpočte hlasovali v parlamente po 22. novembri, musel by byť vyrovnaný. A taký rozpočet Ficova vláda nie je schopná pripraviť, veď v tom aktuálnom naplánovala verejným financiám deficit takmer šesť miliárd eur.
Preto si koalícia išla ruky-nohy polámať, aby to stihla. Otázka je, čo bude na budúci rok. Prísť pred voľbami s vyrovnaným rozpočtom je politickou samovraždou, s ktorou Smer určite nebude chcieť koketovať.
Pravdepodobne nás teda v budúcom roku čakajú predčasné parlamentné voľby, ktorými sa Fico opäť elegantne vyhne fiškálnej disciplíne. Nová vláda však bude mať tiež na dva roky pokoj od sankcií, takže by mu neprekážalo, ak by ju znova zostavoval on.
Po gréckej ceste
Smer a jeho predseda tak znova zanechajú Slovensko s obrovskými dierami v štátnom rozpočte, dlhom rastúcim do horibilných výšok a rozbehnuté po gréckej ceste, teda smerom k štátnemu bankrotu. Premiérova zodpovednosť za budúcnosť krajiny sa tradične končí tam, kde to už nevyhovuje populizmu, ktorým dobyl Slovensko a naďalej ním ohromuje mnohých svojich obyvateľov.
Je to však na škodu ich samých a celej krajiny. Namiesto napredovania naša krajina upadá, prepadá sa na ekonomický a mentálny okraj Európskej únie a tí najschopnejší ju opúšťajú. Predčasné voľby môžu aspoň v tomto priniesť nádej na zmenu. Aj keď ten, kto tú káru bude ťahať ďalej, to bude mať nesmierne ťažké.
