Pamätáte si časy, keď bolo Poľsko v očiach mnohých Slovákov a Čechov symbolom zaznávanej krajiny? Keď sa o Poliakoch hovorilo najmä ako o obchodníkoch z trhovísk a ich ekonomika bola vnímaná ako agrárna a menej rozvinutá? Za posledné dve desaťročia sa všetko zmenilo. Z krajiny sa stala sebavedomá regionálna veľmoc a jedna z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík Európskej únie (EÚ).
V roku 2025 poľská ekonomika vzrástla o 3,6 percenta a podľa jarnej prognózy Európskej komisie by mala v roku 2026 rásť podobne. To je viac než trojnásobok očakávaného rastu celej EÚ. Na porovnanie, Slovensko má tento rok rásť približne o jeden a pol až dve percentá a Česko o niečo cez dve percentá. Poľsko si udržiava výrazný náskok a postupne sa stáva ekonomickým centrom regiónu.
Diaľničný symbol
Najviditeľnejším symbolom tejto premeny sú cesty a diaľnice. Krajina, ktorá ešte začiatkom storočia výrazne zaostávala za západnou Európou, dnes disponuje jednou z najmodernejších dopravných sietí v regióne. Len v roku 2025 plánovalo Poľsko odovzdať do prevádzky približne 400 kilometrov nových ciest. Doteraz už vybudovalo viac ako 5,4 tisíca kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, teda vyše šesťnásobok slovenskej siete. Poľsko je šesťkrát väčšie ako Slovensko a má sedemkrát viac obyvateľov.
Za týmto úspechom stoja predovšetkým eurofondy. Kým na Slovensku sa často diskutuje o ich pomalom čerpaní, nevyužitých príležitostiach a obrovskej korupcii, Poľsko si vybudovalo mimoriadne efektívny systém prípravy a realizácie projektov financovaných z eurofondov. Európske peniaze smerujú najmä do oblastí, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť krajiny – do dopravy, energetiky, digitalizácie a priemyslu.
Z európskeho Fondu obnovy a odolnosti má Poľsko k dispozícii takmer 60 miliárd eur. Práve schopnosť pripraviť kvalitné projekty a následne ich aj zrealizovať patrí medzi najväčšie konkurenčné výhody krajiny.
Priorita: bezpečnosť
Severný sused Slovenska úspešne priťahuje zahraničný kapitál vďaka trhu s takmer 38 miliónmi obyvateľov, kvalifikovanej pracovnej sile a strategickej polohe medzi východom a západom Európy. Kým začiatkom minulého roka poľský premiér Donald Tusk predstavil investičné projekty približne za 650 miliárd zlotých (150 miliárd eur), tento rok k tomu ešte niečo pridal. V marci oznámil investície presahujúce bilión zlotých (235 miliárd eur) do energetiky počas nasledujúcej dekády. Z toho 52 miliárd eur má ísť do obnoviteľných zdrojov, 55 miliárd do modernizácie prenosových a distribučných sietí a 38 miliárd do jadrovej energetiky. V nej Poľsko dlhé roky zaostávalo. Pokračuje aj výstavba veterného projektu Baltica 2 za približne sedem miliárd eur a modernizácia železničnej a logistickej infraštruktúry.
Osobitnou kapitolou je v krajine obrana. Poľsko patrí medzi štáty, ktoré po ruskom útoku na Ukrajinu kladú veľký dôraz na vlastnú bezpečnosť. Obranné výdavky už presahujú štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo je približne dvojnásobok úrovne Slovenska a Česka. Poľsko patrí medzi lídrov vo výdavkoch na obranu v pomere k výkonu ekonomiky aj v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO).
Do výzbroje postupne zaraďuje americké tanky Abrams, juhokórejské tanky K2 Black Panther, raketomety HIMARS s ďalekým dosahom či systémy protivzdušnej obrany Patriot. Súčasťou modernizačného programu je aj 32 amerických stíhačiek F-35. Tri z nich Poľsko podľa servera Janes koncom mája už dostalo.
Riziká rastu
K hlavným rizikám rastu poľskej ekonomiky patrí rozpočtový deficit. Ten by mal podľa Európskej komisie aj v roku 2026 presiahnuť šesť percent HDP a verejný dlh sa približuje k hranici 60 percent HDP. Krajina zároveň čelí nepriaznivému demografickému vývoju. Od roku 2000 prišla približne o 1,5 milióna obyvateľov a ich počet môže do polovice storočia klesnúť až pod 34 miliónov. Napriek tomu Poľsko zostane najväčšou a ekonomicky najsilnejšou krajinou V4 aj v nasledujúcich rokoch.
Poľský príbeh názorne ukazuje, ako môže krajina efektívne využiť členstvo v EÚ a NATO, investície do infraštruktúry, priemyslu a bezpečnosti na urýchlenie svojho rozvoja. Z krajiny, ktorá bola ešte pred niekoľkými desaťročiami symbolom ekonomického zaostávania, sa stal významný regionálny hráč s rastúcim vplyvom nielen v strednej Európe.
