Ako keby tých konfliktov vo svete nebolo dosť. Najnovšie v týchto dňoch prudko eskalovalo napätie na hranici medzi Pakistanom a Afganistanom do otvorenej vojenskej konfrontácie. Obe strany si „vymieňajú“ letecké aj pozemné údery a zároveň sa navzájom obviňujú z provokácií.
Islamabad (hlavné mesto Pakistanu) oznámil, že jeho armáda zasiahla pozície a sklady zbraní hnutia Taliban v niekoľkých sektoroch pri hraniciach aj vo vnútrozemí Afganistanu vrátane oblastí pri ich hlavnom meste Kábule aj pri Kandaháre.
Podľa pakistanského velenia bolo zasiahnutých vyše 20 cieľov a zabitých takmer 280 bojovníkov. Kábul tieto tvrdenia odmieta a uvádza, že pri útokoch mu zahynulo osem vojakov. Zároveň tvrdí, že afganské sily zabili 55 Pakistancov a obsadili viaceré ich stanovištia. Tieto údaje však podľa agentúry ČTK nie je možné nezávisle overiť.
Vzájomné obviňovanie
Pakistanský minister obrany Chavádža Ásif situáciu označil za „otvorenú vojnu“, pričom obvinil Taliban, že po odchode síl NATO v auguste 2021 umožnil, aby sa Afganistan stal základňou pre export terorizmu. Vzájomné útoky nadväzujú na sériu násilností z posledných týždňov.
Pakistan ďalej tvrdí, že jeho operácie sú reakciou na útoky militantov vrátane samovražedných atentátov, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí – vojakov a civilistov. Zodpovednosť pripisuje najmä skupine Tehríke Taliban Pakistan (TTP), ktorá chce zvrhnúť pakistanskú vládu a zaviesť v krajine radikálny islamistický režim. Afganistan tieto obvinenia odmieta, hoci TTP je ideologicky spriaznená s afganským Talibanom, ktorý sa po odchode medzinárodných síl opäť dostal k moci.
Spor, ktorý nezmizol
Korene konfliktu siahajú hlbšie, než sú aktuálne útoky. Sporným bodom je najmä 2 600 kilometrov dlhá vzájomná hranica, známa ako Durandova línia, ktorú Afganistan historicky nikdy oficiálne neuznal. Po desaťročia bola zdrojom napätia, pašovania aj pohybu militantov.
Hranicu stanovila ešte v roku 1893 britská koloniálna správa a rozdelila paštúnske kmene medzi dva štáty, čo dodnes vyvoláva spory o legitimitu hranice aj o národnú identitu regiónu.
Po návrate Talibanu k moci v auguste 2021, potom ako sa z krajiny stiahli americké a spojenecké sily, sa bezpečnostná situácia výrazne zhoršila a Islamabad začal čoraz častejšie tvrdiť, že ozbrojené skupiny využívajú afganské územie ako zázemie.
Minuloročné októbrové strety si vyžiadali desiatky obetí, a hoci Katar a Turecko sprostredkovali prímerie, trvalá dohoda nevznikla.
Riziko regionálnej eskalácie
Najnovšia eskalácia ukazuje, že konflikt sa posúva z úrovne pohraničných incidentov k širšej vojenskej konfrontácii, upozorňuje agentúra Reuters. Pakistanská armáda len v posledných dňoch oznámila zabitie desiatok ozbrojencov pri operáciách v provinciách Chajbar Pachtunchvá a Balúčistan. Súčasne však zahynuli aj štyria policajti pri útoku pripisovanom TTP. Afganistan zase tvrdí, že pakistanské nálety zasiahli civilistov vrátane žien a detí.
Medzinárodné spoločenstvo na dianie v regióne reaguje výzvami na deeskaláciu. Rusko, Čína, Irán, Británia aj Turecko vyzvali obe strany na okamžité zastavenie bojov a návrat k rokovaniam. Peking aj Teherán naznačili ochotu sprostredkovať dialóg, zatiaľ čo Moskva varovala, že priame vojenské zrážky „neveštia nič dobré“.
Turecká diplomacia už začala telefonické konzultácie s predstaviteľmi oboch krajín aj regionálnymi partnermi.
Hoci Taliban deklaruje záujem o politické riešenie, pakistanské velenie tvrdí, že operácie budú pokračovať podľa rozkazov premiéra Šahbáza Šarífa. Dynamika posledných dní naznačuje, že konflikt sa môže rýchlo vymknúť spod kontroly. Kombinácia neuznanej hranice, prítomnosti ozbrojených skupín a nedostatku dôvery medzi vládami vytvára prostredie, v ktorom aj obmedzený incident môže prerásť do širšej regionálnej krízy.
Prečo sa Pakistan bojí Talibanu a čo je to TTP?
- Tehríke Taliban Pakistan (TTP) je pakistanská odnož militantného islamistického hnutia, ktorá vznikla v roku 2007 ako voľná aliancia radikálnych skupín operujúcich v pohraničných kmeňových oblastiach. Na rozdiel od afganského Talibanu, ktorý vládne v Kábule, je jej hlavným cieľom zvrhnúť pakistanskú vládu a nahradiť ju teokratickým režimom. Hoci ide o formálne oddelené organizácie, spája ich ideológia, výcvikové väzby aj personálne prepojenia. Islamabad dlhodobo tvrdí, že bojovníci TTP nachádzajú útočisko na afganskom území, čo Taliban popiera. Práve otázka bezpečných útočísk je dnes jedným z hlavných zdrojov napätia medzi oboma štátmi.
