Európska bezpečnostná politika sa mení rýchlejšie, než si ešte pred pár rokmi ktokoľvek vedel predstaviť. Najnovším signálom je rozhodnutie Nórska zapojiť sa do francúzskeho programu pokročilého jadrového odstrašenia. Informovala o tom agentúra ČTK po utorkovom stretnutí prezidenta Emmanuela Macrona a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho v Paríži.
Ide o ďalší krok v debate o tom, či sa Európa dokáže v budúcnosti spoľahnúť na Spojené štáty americké, alebo Francúzsko spolu so Spojeným kráľovstvom budú jedinými európskymi jadrovými mocnosťami. Paríž disponuje približne 290 jadrovými hlavicami, Londýn ich má 225. Obe krajiny majú strategické ponorky a nosiče schopné zasiahnuť ciele na veľké vzdialenosti.
Väčšina európskych štátov sa však desaťročia spoliehala predovšetkým na americký jadrový dáždnik v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO). Rozdiel oproti jadrovým veľmociam je pritom výrazný: podľa odhadov má Rusko okolo 5 500 jadrových hlavíc a USA približne 5 200.
Ruský tlak
Premiér Støre povedal, že dôvodom nórskeho rozhodnutia je „masívne zbrojenie Ruska aj v jadrovej oblasti“, ale aj pokračujúca vojna proti Ukrajine. Nórsko vníma ruskú vojenskú aktivitu citlivejšie než iné štáty. S Ruskom totiž susedí v arktickom priestore, kde Moskva v posledných rokoch výrazne posilňuje svoje vojenské kapacity vrátane jadrových síl.
Prezident Macron označil Nórsko za „kľúčového geografického a strategického partnera“. Zároveň zdôraznil, že Francúzsko neplánuje zdieľať kontrolu nad svojimi jadrovými zbraňami. Konečné rozhodnutie o ich použití zostane výlučne v rukách Paríža. To je podstatný rozdiel oproti systému „nuclear sharing“ v NATO, v rámci ktorého sú americké jadrové zbrane umiestnené aj na území niektorých európskych krajín.
Takzvané „zdieľanie“ pritom neznamená, že by Nórsko získalo vlastné jadrové zbrane. Ide skôr o hlbšiu strategickú spoluprácu, spoločné plánovanie, konzultácie a účasť na cvičeniach. Európske štáty sa tak zapájajú do systému odstrašenia, ktorý má potenciálneho protivníka presvedčiť, že útok proti Európe by mal pre neho ďalekosiahle následky.
Macron už v marci predstavil aktualizovanú francúzsku jadrovú doktrínu. Paríž chce do strategického plánovania, spoločných cvičení a bezpečnostných konzultácií viac zapojiť svojich európskych partnerov. K diskusii sa podľa francúzskeho prezidenta pridalo Nemecko, Poľsko, Holandsko, Belgicko či Dánsko.
Európska neistota
Za celou debatou je aj politická neistota. Viaceré európske vlády si uvedomujú, že USA sa čoraz viac sústreďujú na rivalitu s Čínou v indopacifickom priestore. Obavy v Európe vyvolali aj opakované výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by európske štáty mali niesť väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.
Nórsko zdôrazňuje, že na jeho území nebudú v čase mieru rozmiestnené jadrové zbrane. Oslo sa tak snaží spojiť tvrdší postoj voči Rusku s tradične opatrným prístupom k jadrovej politike.
Celý posun však ukazuje jednu podstatnú vec. Európa už neberie bezpečnostné garancie z obdobia po studenej vojne ako samozrejmosť. A krajiny, ktoré ešte donedávna bezvýhradne dôverovali americkému jadrovému dáždniku, dnes začínajú hľadať aj vlastné bezpečnostné riešenia, na ktoré by sa mohli spoľahnúť.
