„Väčšina detí uvádza prvý kontakt s nikotínom na konci základnej školy, niektorí dokonca už v piatom či šiestom ročníku,“ hovorí detská lekárka Janka Nosková z Liptova. Najčastejšie to zistí pri preventívnej prehliadke tínedžerov. „Pravidelné, denné užívanie nikotínu sa začína na strednej škole. A to aj u detí, ktorých rodičia nefajčia,“ vysvetľuje.
Hlavne nenápadne
Veľkej obľube u mladých sa tešia najmä nikotínové vrecúška, ktoré sa vkladajú medzi ďasno a peru. Neobsahujú tabak, ale syntetický alebo rastlinný nikotín, arómy a plnivá. Práve vďaka tomu ich tínedžeri vnímajú ako „čistejšiu“ a dokonca „zdravšiu“ alternatívu cigariet.
Vrecúška nezanechávajú zápach, sú nenápadné, s rôznymi príchuťami ako mentol, jahoda, melón a mnoho ďalších. Ich nenápadnosť uľahčuje tínedžerom cestu, ako sa dostať k nikotínu bez toho, aby si to niekto všimol. Ľahko si ich tak môžu dať v škole aj doma.
Uvoľňujú nikotín, ktorý sa cez sliznicu vstrebáva priamo do krvi – účinok v podobe lepšej nálady, relaxu či stimulácie prichádza pomerne rýchlo a trvá dlhšie než pri fajčení. Po vyfajčení jednej cigarety sa do tela dostane 2 až 4 mg nikotínu, vo vrecúšku je nikotínu oveľa viac, a to 4,7 až 50 mg. „Niektorí moji pacienti užívali až 60 miligramov nikotínu denne,“ opisuje Nosková. Aké sú dôsledky? „Mali zrýchlený tep, boli unavení, psychicky rozbití, stratili motiváciu k učeniu a niektorí skončili až na psychiatrii.“
Dva týždne k závislosti
Nikotín sa viaže na receptory v mozgu, čiže senzory, ktoré uvoľňujú chemickú látku dopamín, a ten zas zlepšuje náladu človeka a prináša mu upokojenie.
Po niekoľkých dňoch sa v mozgu začnú množiť nikotínové receptory, ktoré vyžadujú stále vyššie dávky. „Deti hovoria, že im to pomáha sústrediť sa,“ vysvetľuje lekárka. „Lenže to nie je zvýšená pozornosť, je to len úľava od abstinenčného príznaku. Bez nikotínu sa nedokážu sústrediť vôbec.“
Odborníci upozorňujú, že pravidelné užívanie spôsobuje kolísanie nálad, zhoršenie úzkosti, problémy s pozornosťou, učením a zvyšuje riziko rozvoja ďalších závislostí. Závislosť od nikotínu býva často prvá. Nasledujú energetické nápoje, alkohol, marihuana či závislosť od online priestoru.
Podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva na liečbu závislostí Ľubomíra Okruhlicu vzniká závislosť od nikotínu najčastejšie medzi 14. až 18. rokom života. „Po piatich užitiach sa môže vytvoriť návyk, po dvoch týždňoch pravidelného užívania už ide o závislosť,“ upozorňuje. „Človek potom potrebuje stále viac, aby dosiahol rovnaký účinok. Pri deťoch, ktoré kombinujú vrecká s cigaretami, ide o veľmi vysoké dávky nikotínu v tele.“
Stres a tlak na výkon
Okruhlica zdôrazňuje, že vždy treba uvažovať nad príčinami, prečo dieťa začalo užívať nikotín. Dôvody sú často psychického rázu. Okrem šikanovania či depresií to neraz býva chronický stres pri nadmernom tlaku v škole. „Sú to vonkajšie príčiny, prečo s tým mladí začínajú a robia to opakovane. Zistili, že napriek prvotným nepríjemným pocitom môžu pokračovať ďalej v štúdiu alebo v inej činnosti,“ konštatuje.
Liečba závislosti od nikotínu mladistvých je náročná, nemáme dostatok kapacít ani psychiatrov, ktorí by sa mohli dieťaťu venovať. Preto je kľúčová prevencia. Čím skôr zasiahneme, tým väčšia je šanca, že dieťa dokáže prestať. Keď sa však závislosť rozvinie, liečba je dlhá a náročná.
Okruhlica upozorňuje, že napriek jasným varovaniam odborníkov štát nerobí dostatočné kroky na ochranu mladistvých. „Riešenia existujú, no politici ich nedokážu presadiť do zákonov. Pôsobí tu silný lobbing výrobcov nikotínových produktov. Chýba vôľa a odvaha zmeniť to,“ hovorí otvorene.
Podľa jeho slov by bolo potrebné obmedziť dostupnosť nikotínových výrobkov, teda predávať ich výlučne v špecializovaných obchodoch a výrazne zvýšiť ich cenu. Dôležité je tiež zakázať ich reklamu, sprísniť prevádzkam sankcie za predaj mladistvým a zvýšiť vekovú hranicu pre predaj zákazníkom z 18 na 21 rokov. Nevyhnutnou súčasťou je aj zavedenie skríningu užívania nikotínu počas preventívnych prehliadok u detí vrátane toxikologického vyšetrenia moču.
