Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku vyhrala podľa očakávania konzervatívna únia CDU/CSU so ziskom 28,6 % hlasov. Jej líder Friedrich Merz sa pravdepodobne stane novým spolkovým kancelárom. Už v nedeľu pred polnocou ohlásil ambíciu sformovať vládu do Veľkej noci.
K voľbám prišlo približne 84 % voličov, čo je historicky najviac od zjednotenia Nemecka v roku 1990.
Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovaná za populistickú až krajne pravicovú, skončila druhá s 20,8 %. Merz už v prvých televíznych debatách zopakoval, že s nimi v novej vláde neráta.
Sociálni demokrati (SPD) kancelára Olafa Scholza získali 16,4 % a skončili až tretí. Je to najhorší výsledok strany v povojnovej histórii Nemecka. Scholz ho označil za trpký a v budúcom Bundestagu bude iba radovým poslancom. „Favoritom na vedenie koaličných rokovaní za SPD je minister obrany Boris Pistorius,“ povedal pre Téma.21 si dlhoročný spravodajca STVR v Berlíne Tibor Macák.
V bývalej NDR uspeli extrémisti
Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová hovorí o historickom víťazstve svojej strany. Získala dvojnásobne viac hlasov ako v predchádzajúcich voľbách a je najsilnejšou stranou v bývalej komunistickej časti Nemecka (NDR).
Do Bundestagu sa dostali aj Zelení (11,6 %) a krajne ľavicová strana Ľavica s 8,8 % hlasov. Ľavica je jedným z prekvapení volieb. V predvolebných prieskumoch nedosahovala ani päť percent potrebných na vstup do parlamentu. Bola mimoriadne úspešná v Berlíne, kde získala približne 20 % hlasov, najmä medzi mladými.
Tesne pred bránami Bundestagu zostala liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) a ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW).
„Vzhľadom na existujúci kontext, na očakávané až tektonické zmeny vo svete a výzvy, pred ktorými dnes stojí Európa, EÚ a Nemecko, sú volebné výsledky priaznivé. Dve tretiny podpory išli do mainstreamových strán,“ uviedol pre Téma.21 si prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov.
Došlo však k viditeľnému posunu v prospech populistických strán. „Je to živené rôznymi druhmi resentimentu, hlavne vo východnom Nemecku,“ hovorí Mesežnikov. Vo výsledkoch vidí aj vplyv ruskej propagandy a podporu Trumpovej administratívy pre AfD.
Ťažké rokovania o dôchodkoch a daniach
Očakáva sa, že CDU/CSU by mohla vytvoriť koaličnú vládu s SPD. Je to v podstate jediná možnosť pre vznik novej vlády v Nemecku. Obe strany budú mať v Bundestagu väčšinu 328 kresiel (zo 630). „Všetko speje k vytvoreniu veľkej koalície kresťanských a sociálnych demokratov,“ hovorí Macák.
Generálny tajomník SPD Matthias Miersch povedal, že „očakáva náročné rokovania s konzervatívnou úniou CDU/CSU o novej vláde“. Najmä o dôchodkovej reforme a daňovej politike.
Prioritou novej vlády bude zrejme čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá je už tretí rok v recesii. Riešiť sa bude aj otázka migrácie. „Merz počas kampane avizoval ráznu zmenu migračnej a azylovej politiky. Nejde len o sprísnenie kontrol na hraniciach a deportovanie ilegálnych migrantov, ale aj o zamedzenie spájania rodín, čo mnohí migranti v rámci sociálneho systému Nemecka zneužívali,“ hovorí Macák.
Rázne zmeny v ekonomike aj migračnej politike bude Merz robiť s tými, ktorí doteraz vládli (SPD), čo bude pre neho mimoriadne zložité.
Masívnejšia podpora Ukrajine
Merz je špičkový ekonóm a niekoľko rokov pracoval v USA, takže sa očakáva, že bude silným vyjednávačom s Donaldom Trumpom. Ten v prvej reakcii privítal víťazstvo kresťanských demokratov v Nemecku na rozdiel od miliardára Elona Muska, ktorý otvorene podporoval populistickú AfD.
Podpora Ukrajiny zo strany Nemecka bude pokračovať. „Očakávam, že bude oveľa masívnejšia. CDU/CSU bude presadzovať také riešenia, ktoré pomôžu Ukrajine ubrániť sa agresii,“ uzatvára Mesežnikov.
