Rusko spojilo intenzívnejšie útoky na hlavné mesto Ukrajiny s nezvyčajne otvoreným varovaním zahraničných diplomatov a cudzincov a výzvou opustiť mesto. Moskva pohrozila pokračovaním „masívnych odvetných úderov“ a zodpovednosť za prípadné následky sa usiluje preniesť na tých, ktorí jej výzvu neposlúchnu.
Ruské drony opakovane zasiahli mosty cez Dneper a ďalšiu infraštruktúru ukrajinskej metropoly. Nemecká verejnoprávna stanica Deutsche Welle informovala, že útok na Severný most sa odohral aj počas neohlásenej návštevy nemeckého kancelára Friedricha Merza. V Kyjeve zneli sirény a výbuchy. Merz napriek tomu oznámil ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote miliardy eur a prisľúbil aj 350 miliónov na obnovu energetiky.
Mathernová: Nikto neodchádza
Veľvyslankyňa Európskej únie (EÚ) na Ukrajine Katarína Mathernová, slovenská diplomatka v službách EÚ, vidí cieľ Moskvy pomerne jednoznačne. Rusko chce podľa nej zastrašiť zahraničné zastúpenia, obmedziť podporu Kyjeva a postupne dostať Ukrajinu do väčšej izolácie.
„Chcú vystrašiť aj zahraničné ambasády a dosiahnuť, aby sme menej podporovali Ukrajinu,“ povedala pre portál Téma.21. Do širšej snahy izolovať krajinu zaraďuje aj útoky na dopravnú infraštruktúru či opakované útoky pri hraniciach Ukrajiny s Moldavskom.
Odpoveď diplomatického zboru je však podľa Mathernovej jednoznačná. Veľvyslanci všetkých 25 členských štátov EÚ, ktoré majú v Kyjeve ambasádu, v meste zostávajú. A nejde iba o Európanov.
Mathernová dodala, že svojich diplomatov nesťahujú ani ďalšie štáty, pričom spomenula Čínu či Vietnam. V diplomatickom zbore sa tak podľa nej „neukazuje žiadna trhlina“.
Káčer: Strategické zúfalstvo
Bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer vidí v ruskom postupe predovšetkým „akt zúfalstva“. „Ruská agresia sa dostáva na limity toho, čo dokázala dosiahnuť po toľkých mesiacoch až rokoch útočenia,“ povedal pre Téma.21.
Hovorí o „strategickej úzkosti“ a „strategickom zúfalstve“ Moskvy. Rozhodnutie diplomatov neodísť má preto podľa neho veľký význam: „Oceňujem odvahu a jednoznačnosť postupu každej diplomacie, ktorá sa takto rozhodla.“
Zotrvanie označuje za akt solidarity a dôkaz, že „takémuto teroristickému nátlaku – pretože Rusko koná ako teroristický štát – sa jednoducho nemá ustupovať“.
Bratislava s Prahou zostávajú
Rovnaký signál vysiela aj Slovensko. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR fungovanie svojich zastupiteľských úradov na Ukrajine nemení.
Minister Juraj Blanár pripomenul záväzky Ruska vyplývajúce z Viedenského dohovoru a medzinárodného humanitárneho práva. „Za akúkoľvek ujmu bude niesť výlučnú zodpovednosť Rusko. Zostávame,“ odkázal.
Odchod nechystá ani Česko. Hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Adam Čörgő pre agentúru ČTK uviedol, že českí diplomati zostávajú v Kyjeve a prípadné opatrenia bude Praha prijímať podľa interných krízových predpisov. Podobné ruské varovania podľa neho nie sú ničím novým.
Hrozba nezabrala
Moskva sa tak pokúša vojenským tlakom dosiahnuť aj politický efekt – zvýšiť pocit ohrozenia, oslabiť zahraničnú prítomnosť a izolovať Ukrajinu. Výsledok je zatiaľ opačný. Ambasády zostávajú a kancelár Merz práve v čase útokov pricestoval do Kyjeva s prísľubom ďalšej pomoci.
Ruské hrozby pritom nemožno podceňovať. Odpoveďou musí byť lepšia protivzdušná obrana, ochrana kritickej infraštruktúry a kvalitné krízové plány ambasád.
Politicky je však najdôležitejšie zachovať jednotu. Ak mala hrozba útokmi vyprázdniť diplomatický Kyjev, zatiaľ dosiahla pravý opak.
