Otázky, ktoré si na Slovensku kladie málokto. Zdá sa, že najmenej na ne hľadajú odpovede politici. Debaty v parlamente sa už dlho zužujú na preberanie krátkodobých opatrení nanajvýš do konca najbližšieho volebného obdobia.
Keďže mnohí obyvatelia Slovenska nevidia v krajine dlhodobú perspektívu, hľadajú svoje šťastie inde. Odhaduje sa, že za hranicami dočasne alebo trvalo žije vyše pol milióna Slovákov, z toho zhruba polovica v Českej republike.
Karta sa obracia
Dobrým príkladom štátu, ktorému sa darí postupne lámať svoju povesť chudobnej vysťahovaleckej krajiny, je Poľsko. Dlhé roky bolo pre Slovákov predmetom posmechu, ale aj ľútosti – nedalo sa tam zohnať mäso, pašoval sa tam alkohol, mnohí Poliaci si chodili zarábať na stavby na Slovensku.
Poľsko už v 80. rokoch počas komunistického režimu, keď bolo cestovanie obmedzené, opustilopodľa portálu zf.de1,2 milióna občanov, v niektorých regiónoch ako Opole v Sliezsku sa vtedy počet obyvateľov znížil až o 20 percent. V roku 2002 žilo v Nemecku vyše dvoch miliónov po poľsky hovoriacich ľudí, čo bolo 2,5 percenta obyvateľov.
V posledných rokoch sa však karta obracia.Podľa nemeckého portálu tagesschau.deje vlaňajšok po 30 rokoch prvým rokom, keď sa z Nemecka naspäť do Poľska prisťahovalo viac ľudí, ako sa z neho vysťahovalo. Poliaci sa vracajú aj z Anglicka alebo USA. Dôvod – rastúca ekonomika doma, dostatok pracovných príležitostí, digitalizácia úradov, uľahčenie každodenného života.
Civilná obrana
Ako sa to podarilo? Poľsko má plán, ako krajinu zlepšovať. Na týchto plánoch sa väčšinou dokonca zhodnú aj dve výrazné politické sily krajiny – konzervatívna PiS (Právo a spravodlivosť) a liberálna Občianska koalícia. Dokonca pri striedaní vlád tá ďalšia zámery svojej predchodkyne nezruší, ako je to zvykom na Slovensku, ale pokračuje v mnohých jej víziách a projektoch.
Len minulý mesiac predstavila vláda Donalda Tuskapodľa portálu teraz.sk58 priorít, väčšinou dlhodobých. Napríklad výstavbu nového veľkého letiska pri Varšave, jadrovej elektrárne, zriadenie protidronových jednotiek, vybudovanie 200 000 domácich batériových úložísk či ambíciu zaradiť sa medzi top 20 krajín sveta v oblasti umelej inteligencie.
Veľký dôraz kladie vláda na posilnenie armády a východnej hranice a rozvoj protidronovej obrany. Do roku 2026 chce vyčleniť viac ako 17 miliárd zlotých (4 mld. eur) na civilnú obranu vrátane modernizácie krytov, zdravotníckych zásob a systémov záchranných služieb.
Jednou z priorít sú aj opatrenia proti hybridným hrozbám – zvýšiť odolnosť energetickej sústavy a prijať opatrenia na udržanie nízkych cien elektriny. Súčasťou toho je stavba prvej jadrovej elektrárne pri Baltskom mori za 40 miliárd dolárov americkou spoločnosťou Westinghouse.
Digitálna ekonomika a doprava
Pri podpore podnikania sa vláda sústreďuje na investície a dereguláciu. Ďalším pilierom je digitálny štát. Aplikácia na komunikáciu s úradmi mObywatel má mať do roku 2027 už 15 miliónov používateľov. Dôraz je aj na digitalizácii legislatívneho procesu či štandardizácii majetkových priznaní.
Spomenúť treba megaprojekty v oblasti dopravy a infraštruktúry, ktoré zhltnú veľa štátnych peňazí, naštartujú však ďalší hospodársky rast a otvoria biznisu dvere do ďalších regiónov. Výstavba spomínaného obrovského letiska Centralny Port Komunikacyjny (CPK) približne 40 kilometrov od Varšavy sa napríklad rozbieha už tento rok.
Letisko za 5 miliárd zlotých (vyše 1 mld. eur), nazývané aj Solidarita, bude spolu s diaľnicou a železničnou rýchlotraťou súčasťou významného dopravného uzla. Má byť najmodernejšie v Európe a Poliaci z neho chcú vybudovať dopravné centrum severovýchodu Európskej únie, ako je Frankfurt alebo Berlín v Nemecku či Viedeň v strednej Európe.
Z letiska sa potom majú rozbiehať trasy vysokorýchlostnej železnice. Do Krakova, Vroclavu, Gdanska alebo Katovíc by sa mal cestujúci z CPK dostať za dve hodiny. Prvá trasa, označená ako Y, by mala viesť do Poznane a Vroclavu, neskôr až do Berlína a Prahy.
Sliezska metropola
Za zmienku stojí aj plán spojiť 41 sliezskych miest a obcí do súmestia, ktoré by malo vyše dvoch miliónov obyvateľov. Vytvorilo by tretie metropolitné centrum na juhu krajiny popri Varšave a trojmestí Gdansk, Gdyňa, Sopoty na severe. Mestá ako Katovice, Chorzów či Bytom by mali spoločný dopravný systém, daňovú politiku a časť administratívy.
Poľsko už časť svojich strategických plánov premenilo na skutočnosť. Založilo iniciatívu Trojmoria s ambíciou spojiť východo- a stredoeurópske štáty od Baltského po Čierne a Jadranské more. Už niekoľko rokov sa náš severný sused chváli najvyšším hospodárskym rastom v strednej Európe, pričom vo výške platov predstihol nielen Maďarsko a Slovensko, ale v mnohých oblastiach už aj Česko.
Najnovšia ambícia Poliakov je dostať sa do roku 2030 do prvej dvadsiatky krajín sveta v oblasti umelej inteligencie. Vláda okamžite odhadla, že sa vo svete buduje priemysel budúcnosti, a hneď chce podporiť jeho udomácňovanie v krajine – najprv cez vývojové a neskôr aj výrobné centrá.
Aké plány do budúcnosti má slovenská vláda? Stavba novej jadrovej elektrárne je podozrivá, nová prečerpávacia elektráreň sporná, diaľničné tunely meškajú desiatky rokov a výstavba železníc, ktoré majú len polovičnú rýchlosť oproti poľským, sa vlečie a predražuje.
Vlastenecké nadšenie sa končí predvolebnou kampaňou, starať sa o budúcnosť krajiny je pre politikov behom na veľmi krátke trate. Aj preto nemožno očakávať, že mladí Slováci sa budú húfne vracať domov tak, ako to zažívajú Poliaci v Poľsku. Tam politici napriek názorovým sporom presvedčili obyvateľov, že to s krajinou myslia dobre a vedia sa dohodnúť aspoň na strategických plánoch.
