List prvého československého prezidenta T. G. Masaryka, ktorý podľa všetkého nadiktoval svojmu synovi Janovi Masarykovi v roku 1934, keď bol vážne chorý a uvažoval aj o smrti, včera historicky odpečatili a prečítali na zámku v Lánoch aj za prítomnosti českého prezidenta Petra Pavla. O pravosti listu sa viac-menej nepochybuje, podľa historikov je písaný rukou Jana Masaryka, má päť strán a väčšina textu je v angličtine.
Celý obsah listu bude zverejnený neskôr, slovenskú verejnosť zrejme zaujme najmä označenie Andreja Hlinku za hlupáka – keďže však za hlupáka sa označil aj sám Masaryk, snáď to výrazne nepoškodí slovensko-české vzťahy. Česká verejnosť si zas všimne aj pasáže o nemeckej menšine, na margo ktorej Masaryk povedal: „Dajte Nemcom, čo si zaslúžia, ale nie viac.“
Univerzálnym posolstvom listu, možno aj kľúčovým odkazom pre slovenských a českých voličov v 21. storočí, je konštatovanie: „Ak ľudia sú nevzdelaní a hlúpi, nemôžeme pre nich toho veľa urobiť.“ O odkaze Tomáša G. Masaryka v tajomnej obálke sme sa zhovárali so slovenským historikom Dušanom Kováčom.
Spájala historická obec – česká a slovenská – nejaké významné očakávania s tajomnou obálkou, v ktorej boli slová prezidenta T. G. Masaryka zaznamenané jeho synom Janom? Mohol byť tento list nejakým dramatickým odkazom?
Teoreticky tam mohlo byť všeličo. Najtajuplnejšia bola práve klauzula o uchovaní v tajnosti. Také klauzuly sa dávajú obyčajne na dokumenty, ktoré obsahujú nejaké osobné či rodinné kauzy. Očakávať nejaký zásadný politický odkaz od umierajúceho Masaryka – to, myslím, neočakával nikto.
Boli ste prekvapený po otvorení tejto obálky a prečítaní jej obsahu? Čakali ste viac alebo niečo iné?
Celý obsah nepoznáme, ale to, čo sa zverejnilo, nebolo vôbec prekvapivé. Prekvapilo ma iba, že sa to taký dlhý čas tajilo. Dokument mohol byť pokojne v archíve prístupný verejnosti. Vznikla okolo toho iba zbytočná bublina. V rôznych archívoch je mnoho oveľa zaujímavejších Masarykových dokumentov.
Slovenskú verejnosť zrejme najviac zaujalo označenie Andreja Hlinku za hlupáka. Hlinku v liste Masaryk nazval „hlupákom“, ktorý urobil chybu s Maďarmi. „Musíme mu odpustiť,“ dodal. Mohol mať Masaryk na takéto príkre označenie nejaký dôvod? Jestvujú racionálne príčiny takéhoto postoja alebo je to akademická debata?
Masaryk za svojho života osobne hovoril s Hlinkom a vždy veľmi otvorene. Nie je celkom jasná súvislosť, v akej to je napísané v tomto texte, musíme si počkať na zverejnenie celého textu.
Aké boli hlavné príčiny napätého vzťahu Hlinku s Masarykom?
Hlinka obviňoval Masaryka z nedodržania Pittsburskej dohody. Masaryk obviňoval Hlinku pre jeho nelegálnu cestu do Paríža na mierovú konferenciu i pre jeho populizmus. To všetko je v mnohých ďalších dokumentoch.
Česká verejnosť bude zrejme interpretovať najmä pasáž o Nemcoch, ktorí podľa Masaryka mali zostať súčasťou spoločného štátu. „Dajte Nemcom, čo si zaslúžia, ale nie viac,“ píše sa v liste. Čo tým mohol myslieť? Autonómiu? Predvídal konflikt s nemeckou menšinou a chcel mu predísť? Myslíte si, že by konal pod nemeckým nátlakom inak ako Beneš?
Ani tu nie je jasné, v akej súvislosti Masaryk hovoril o Nemcoch. Obsahovo nie je v utajenom texte nič nové či neobvyklé. K utajeniu došlo zrejme preto, že Jan Masaryk reprodukoval otcove slová tak, ako boli povedané, čo zrejme celkom nevyhovovalo tým, ktorí si chceli uchovať obraz o dobrom a milom „tatíčkovi“. Masaryk ale nebol „tatíček“. Celý život bol ostrým polemikom, ktorý si nedával servítku pred ústa. V písomných prejavoch sa to vždy trocha učesalo. Masaryk by asi ťažko mohol – aj v prípade, že by bol v dobrej kondícii – konať inak ako Beneš.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Československý prezident T. G. Masaryk (vľavo) a predseda československej vlády Antonín Švehla (vpravo) v Prahe (november 1927).
