Historické priame rokovania medzi Izraelom a Libanonom vo Washingtone pokračujú podľa denníka The Jerusalem Post v poradí už piatym kolom. Témou pritom nie je dočasné prímerie.
Prvýkrát po desaťročiach hovoria obe strany tvárou v tvár o bezpečnostnom usporiadaní južného Libanonu, odzbrojení Hizballáhu a o možnom mierovom spolužití medzi Bejrútom a Jeruzalemom.
Ale buďme realisti. Pozície oboch strán ostávajú stále pomerne ďaleko od seba. Libanon podľa agentúry ČTK požaduje plán stiahnutia izraelskej armády. Izrael naopak trvá na tom, že k stiahnutiu môže prísť až vtedy, keď bude Hizballáh skutočne odzbrojený.
Staré resty
To nie je nová podmienka. Vyplýva už z Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 prijatej v roku 2006, rovnako ako z dohôd o prímerí z decembra 2024. Práve táto kľúčová časť dohôd však dodnes zostáva nesplnená.
„Jednou z tém týchto rokovaní je vytvorenie takzvaných pilotných bezpečnostných zón,“ povedal podľa denníka Times of Israel šéf americkej diplomacie Marco Rubio v Kuvajte.
V nich by izraelskú armádu postupne nahrádzala tá libanonská. Jej príslušníci majú absolvovať výcvik amerických inštruktorov a preverenie s cieľom vylúčiť väzby na Hizballáh.
Poslednú vojenskú konfrontáciu odštartoval Hizballáh 2. marca. Z juhu Libanonu začal ostreľovať Izrael v reakcii na americko-izraelské údery proti Iránu.
Tým fakticky porušil dovtedy viac-menej dodržiavané prímerie platné od decembra 2024. Nasledovala séria intenzívnych izraelských vzdušných úderov a rozšírenie pozemnej operácie proti infraštruktúre Hizballáhu.
Kresťania: vylúčte Irán
Pozoruhodným signálom je otvorený list predsedu najväčšej kresťanskej politickej strany v Libanone „Libanonské sily“, Samíra Džaadžu, americkému viceprezidentovi J. D. Vanceovi.
Džaadža podľa servera This is Beirut poďakoval USA za podporu libanonských kresťanov a zároveň Washington vyzval, aby úplne vyradil Irán z rozhodovania o budúcnosti Libanonu.
Podľa neho štyri desaťročia dominancie Iránom podporovaného Hizballáhu zničili ekonomiku krajiny, urýchlili emigráciu a zatiahli Libanon do vojen, ktoré neslúžia záujmom jeho občanov.
Jediným legitímnym partnerom pri rokovaniach má byť podľa Džaadžu libanonský štát, nie Teherán ani jeho zástupné ozbrojené sily v krajine. Súčasne vyzýva na obnovenie výlučného monopolu štátu na držbu zbraní a na demontáž vojenskej infraštruktúry Hizballáhu.
Libanonský štát pritom v posledných mesiacoch podnikol kroky, ktoré boli ešte nedávno nepredstaviteľné. Vyhostil iránskeho veľvyslanca, čo Irán doteraz ignoruje, zakázal ozbrojenú činnosť Hizballáhu a nechce zostať rukojemníkom režimu v Iráne.
Libanonský prezident Joseph Aoun v rozhovore pre CNN poslal do Teheránu jednoznačný odkaz: Toto nie je vaša krajina!
Nový prieskum organizácie Council for a Secure America ukázal, že až 59 percent Libanončanov považuje vojenskú prítomnosť Hizballáhu za škodlivú. Pozitívne ju hodnotí iba 11 percent ľudí.
V Sýrii označilo pôsobenie Hizballáhu za negatívne 68 percent opýtaných. Obyvatelia Libanonu aj Sýrie sa čoraz viac odvracajú od organizácie, ktorú Teherán prezentuje ako „ochrancu regiónu“.
Izrael chce bezpečnostné záruky
Sťahovanie Izraela z južného Libanonu popreli podľa denníka Times of Israel izraelské aj libanonské zdroje. Izraelský minister obrany Israel Katz opakovane vyhlásil, že armáda židovského štátu zostane na svojich pozíciách dovtedy, kým nebude Hizballáh odzbrojený.
Hovorca izraelskej vlády David Mencer zdôraznil, že izraelské jednotky odídu až po odzbrojení a demilitarizácii Hizballáhu. Prítomnosť Izraela v Libanone má podľa Jeruzalema výlučne bezpečnostný charakter.
Izrael sa v roku 2000 jednostranne stiahol z južného Libanonu po osemnástich rokoch svojej prítomnosti. Výsledkom však bolo systematické budovanie teroristickej infraštruktúry Hizballáhu, jednej z najväčších na svete vôbec.
Hizballáh vybudoval rozsiahlu sieť podzemných tunelov, skladov zbraní, odpaľovacích stanovísk, veliteľských centier aj výrobných hál.
Len minulý týždeň izraelská armáda podľa servera i24News objavila rozsiahly podzemný komplex pri obci Majdal Zún, ani nie 10 kilometrov od izraelskej hranice. Nachádza sa v ňom výrobňa iránskych dronov, sklady munície aj odpaľovacie šachty vybudované pod civilnou dedinou.
Celý komplex je určený na útoky proti západnej Galilei, kde žijú desaťtisíce Izraelčanov. Do oblasti každoročne smerujú tisíce kresťanských pútnikov vrátane mnohých zo Slovenska a Česka.
Civilné obete a koreň konfliktu
Civilné obete zostávajú tragickou súčasťou vojny. Riziko ich výskytu však výrazne zvyšuje dlhodobá stratégia Hizballáhu. Ten svoju vojenskú infraštruktúru systematicky buduje zámerne v civilných oblastiach – pod dedinami, pri obytných domoch, či školách.
Hizballáh odtiaľ cielene ostreľuje sever Izraela. Každý izraelský zásah proti skladom zbraní a odpaľovacím zariadeniam preto zvyšuje pravdepodobnosť civilných strát. Každá obeť je tragédiou.
Trvalým riešením konfliktu nie je konzervovanie súčasného stavu, ktoré má v sebe veľkú pravdepodobnosť ďalšieho konfliktu. Riešením je efektívne odzbrojenie Hizballáhu ako nositeľa cudzej sily na území krajiny cédrov, ako sa Libanonu hovorí.
Riešením je uviesť do praxe Rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1701. Len tak možno obnoviť plnú suverenitu Libanonu a minimalizovať riziko ďalších obetí na libanonskej aj izraelskej strane.
