Vládna koalícia dnes v Národnej rade (NR SR) opäť nezískala dostatočnú väčšinu. Za novelu Trestného poriadku od ministra spravodlivosti, ktorou chce zmeniť postavenie obvinených, tzv. kajúcnikov, hlasovalo len 75 poslancov, proti bolo 74 a jeden sa zdržal.
Opozícia, podobne ako včera, prišla v plnom počte. A keďže odídenci z vládnej koalície – traja „tarabovci“ (exminister životného prostredia Tomáš Taraba, Roman Malatinec a Peter Slyško) – hlasovali proti novele a poslanec Ján Ferenčák sa zdržal, 75 hlasov bolo málo na presadenie zákona, vytvoreného na ochranu Tibora Gašpara.
Časť predchádzajúcej novely, ktorá mala obmedziť využívanie výpovedí kajúcnikov, označil Ústavný súd za protiústavnú a ďalšie hlasovanie v tejto veci môže prísť na rad až o šesť mesiacov, teda v máji na budúci rok.
Súdne pojednávania v kauze Očistec sú vytýčené do konca februára, a tak sa dá očakávať, že ďalšia novela bude zrejme už bezpredmetná. V tom čase už bude prebiehať intenzívna predvolebná kampaň a je pravdepodobné, že Smer-SSD nebude upozorňovať na tohto kostlivca na verejných diskusiách a uspokojí sa s odvolaním proti rozsudku v tejto kauze, ak by boli Tibor Gašpar, Norbert Bödör a tutti quanti odsúdení.
Prečo novela neprešla?
Vládna koalícia nedokázala získať na svoju stranu ani jedného z tarabovcov, ktorí navrhovali odložiť Suskovu novelu o dva týždne a prediskutovať jej text tak, aby nehrozila ďalšia protiústavnosť.
V podstate rozumná výhrada Tarabu sa opierala aj o stanovisko generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten na jej adresu vyhlásil, že je „nezrozumiteľná, prekračuje mantinely stanovené Ústavným súdom a tým vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jej ústavnosti“.
Koaliční poslanci na čele s Gašparom odmietali, že by cieľom novely bolo pomôcť obžalovaným v kauze Očistec. Avšak aj dozorujúci prokurátor v Gašparovej kauze Bohdan Čeľovský varoval pred jej dopadmi nielen na kauzu Očistec, ale aj na boj s organizovaným zločinom, kde sú výpovede kajúcnikov nenahraditeľné.
Do zákulisia v tejto kauze nevidíme. Aj Smer, aj Taraba odmietajú kuloárne rokovania, hoci boli z nich podozrievaní opozičnými politikmi aj médiami. Výsledok však ukázal, že Slovensko je občas krajinou aj neuveriteľných možností.
Zriedkavo vídaná jednota opozície a vytrvanie na svojich postojoch, ako od tarabovcov málokto očakával, priniesli sľubný výsledok a sú zdrojom optimizmu, že táto krajina ešte nie je definitívne stratená. Občas je pritom nutné visieť na šnúrke od Tarabových gatí.
Parlamentný pat
Najprv sa budú počítať straty a postupne vytvárať nové scenáre, lebo dve tesné hlasovania – o posunutí novely zákona do tretieho čítania a potom o zákone ako o celku – prekreslili politickú mapu prinajmenej v parlamentných laviciach.
Koalícia má naďalej iba 75 hlasov, pričom v jej radoch sú aj dvaja poslanci od ministra športu Rudolfa Huliaka. Traja tarabovci a Ján Ferenčák sa nezaraďujú ani do koalície, ani do opozície a k opozícii patrí 71 poslancov vrátane bývalej poslankyne strany Sloboda a Solidarita (SaS) Jany Bittó Cigánikovej.
Momentálne vládne v NR SR mocenský pat. Opozícia nemá 76 hlasov na odvolanie ministra vlády či na presadenie vlastných návrhov zákonov ani s podporou tarabovcov. Koalícia zas bude občas odkázaná na hlasy tarabovcov, ak by sa opozícia rozhodla pre obštrukcie. A potrebnú väčšinu 76 hlasov má koalícia iba s Ferenčákom alebo s tarabovcami.
Miskou na váhach sú teraz tarabovci a tí sú rozhodnutí podporovať návrhy zákonov selektívne.
Podobná situácia ako pri kajúcnikoch môže vznikať aj pri iných zákonoch. Z hľadiska výkonu moci je to dlhodobo neudržateľné alebo prinajmenej neznesiteľné.
Závisieť pri prijímaní zákonov od trojice predstaviteľov ešte ani nezaloženej strany Tomáša Tarabu je však dôsledkom aj toho, že Robert Fico svojho času podľahol vydieraniam Samuela Migaľa aj Rudolfa Huliaka, spravil z nich ministrov a teraz ho tie prejavy slabosti dobiehajú.
A čo voľba poštou?
Ďalším lakmusovým papierikom situácie v koalícii mohlo byť hlasovanie o voľbe poštou zo zahraničia, kde majú tarabovci výhrady voči zníženiu počtu preferenčných krúžkov zo štyroch na dva, čo je podmienkou SNS, aby zákon prešiel. Ak by totiž opozícia s tarabovcami a Ferenčákom zopakovala postup ako pri kajúcnikoch, hlasovanie poštou zo zahraničia by ostalo zachované.
Stalo sa však to, čo málokto čakal. Ako na sociálnej sieti upozornil poslanec SaS Ondrej Dostál, pri prerokúvaní návrhu nebol prítomný nik z navrhovateľov. Keďže sa tak stalo už druhýkrát, podľa nového rokovacieho poriadku sa návrh zákona môže opäť prerokovať najskôr šesť mesiacov po skončení tejto schôdze.
To je už skoro na uterák. Pozitívom tejto neschopnosti je, že voliči v zahraničí si zrejme nebudú musieť objednávať letenky, aby mohli prísť osobne hlasovať na ambasádu. V tomto volebnom období sa to asi nestihne zrušiť.
Budú predčasné voľby?
Hoci opoziční poslanci označujú hlasovanie o kajúcnikoch za obrovskú porážku Roberta Fica, ako aj za stratu väčšiny či rozpad vládnej koalície a žiadajú predčasné voľby, naďalej platí, že o predčasných voľbách rozhodne Robert Fico.
Bez poslancov Smeru-SD sa nedá prijať ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Vzhľadom na to, že v najbližších mesiacoch už nemá koalícia v rukách možnosť legislatívne zasiahnuť do kauzy Očistec a nečaká ju jednoduché vládnutie, Fico si zrejme zváži, čo ešte môže presadiť a dosiahnuť bez toho, aby bol odkázaný na parlament.
Dôvodom, prečo do toho celého nehodí vidly, sú rozbehnuté a ešte nedotiahnuté miliardové projekty, ako napríklad jadrová elektráreň, závlahový systém či drahé nákupy vojenskej techniky a zrejme aj dohody s ruským vodcom Vladimirom Putinom, uzatvorené počas rozhovorov medzi štyrmi očami.
