Rodič dúfa, že o jeho dieťa bude v škôlke dobre postarané, ale často si neuvedomuje, že pre učiteľku je nemožné venovať sa každému dieťaťu individuálne. Pedagóg je totiž v triede, kde je(podľa vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu)18 až 22 detí, väčšinu pracovnej zmeny sám okrem približne 2-2,5 hodiny medzi 10.00 až 13.00 h počas vychádzky, obeda a ukladania detí na spánok.
Najťažšie je to podľa Sofie, učiteľky v Kaplne, v triede najmenších: „Žiadna učiteľka nevie zvládnuť pri 25 deťoch 10 tých, ktoré plačú, a to sa jej ešte za chrbtom niektorí pobijú.“ Nielen Sofia je v takejto situácii bezmocná. (Z obavy o stratu zamestnania uvádzame na žiadosť niektorých učiteliek len krstné mená. Redakcia má kontakt na ne k dispozícii.)
Asistentka Katka Sisiková z Ružomberka zaskakuje v triede aj pri bežnej činnosti: „Učiteľky sú vďačné, môžu sa venovať menšiemu počtu detí, ak niektoré potrebujú pracovať pomalšie či vyžadujú osobitný prístup.“ Situáciu by vyriešil asistent na bežnú činnosť do každej triedy, zavádza ho novela školského zákona prijatá v októbri 2025.
Menej je viac
Bežná škôlka s 8 triedami má 16 pedagógov a jedného pedagogického asistenta pre dieťa s integráciou. V Rakúsku je zo zákona ku každému učiteľovi na výpomoc v pedagogickej činnosti v materskej škole priradený jeden asistent. V Česku majú pre potreby zdravých aj znevýhodnených detí asistentov pedagóga aj školských asistentov bez pedagogického vzdelania.
Škôlkam na Slovensku by asistenti pomohli s nezrelými deťmi, pribúda ich v dôsledku tlaku na naplnenie kapacity. Deti si musia na prostredie materskej školy rýchlo zvyknúť, reagujú neutíšiteľným plačom, odmietaním komunikácie, aktivít či jedla, trauma s nimi ide až do školy. Mnohé nevedia stolovať, obliecť sa, ísť na toaletu. Pomáhajú aj upratovačky či kuchárky, individuálny prístup je možný len skoro ráno pri menšom počte detí.
Podľa zákona pracovný čas pedagóga v škôlke nemá prestávky. Opustiť triedu nemôže ani Gabika, učiteľka v Sládkovičove: „Je to veľmi stresujúce, aj na toaletu si treba odskočiť len narýchlo.“ Úraz či náhla indispozícia v triede prinášajú neprimeraný stres. Všetky druhy ochorení získané od detí prechodí učiteľka v práci s antibiotikami vo vrecku, zastúpiť ju nemá kto.
Učitelia v škôlkach často trpia vyčerpanosťou alebo vyhorením. Tlak, vyhrážky a agresia rodičov rastú. Konzultácia so psychológom je hradená aspoň raz do roka, k dispozícii jeLinka podpory pre učiteľov.Felicite z bratislavskej škôlky to nestačilo: „Vyhorela som po prvom roku. Musela som odísť z milovaného povolania, nájsť si dobre platenú prácu a rok si hradiť drahé terapie, aby som sa mohla vrátiť.“
Lepší variant sú deti s rodičmi
Dobre nie je ani deťom, ani pedagógom. Poslanec a bývalý minister školstva Ján Horecký (KDH) vidí efektívnejšie a lacnejšie riešenie v tom, že deti v škôlkach budú fungovať v menších skupinách, či v tom, že sa ponechá priestor rodičovskej výchove bez podmienok štátu. Práve tam vidí záruku kvalitného vzdelania a výchovy zdravo zrelého dieťaťa bez tráum, navyše sa tým zníži aj potreba asistentov.
Návrh ministerstva Horeckého hnevá: za 8 mesiacov svojho ministerského pôsobenia riešil tak prechod financovania asistentov na štátny rozpočet, ako aj novelu školského zákona súvisiacu s pridelením pedagogického asistenta deťom. Situácia je podľa neho hazardom: „Spýtajte sa matiek, či by zvládli doma každý deň 22 vlastných detí v rovnakom veku.“ Šťastné detstvo v škôlke z jeho pohľadu dosiahneme pri maximálne 12 deťoch na jednu učiteľku.
Asistenti v materských školách sú potrební aj podľa Miroslava Sopka, experta na školstvo zo strany Demokrati: „Ak má učiteľka súčasne učiť, zabezpečovať hygienu, obsluhu, bezpečnosť a ešte individuálny prístup, je to neúnosné.“
Ministerstvo školstva o probléme vie, znížiť počet detí nechce. „Snahou je vytvoriť také finančné podmienky, aby v každej triede materskej školy mohol pôsobiť pedagogický asistent alebo aspoň pomocný vychovávateľ.“ Po novom počíta v škôlkach aj s terénnymi odborníkmi.
Adresnosť a duálne vzdelávanie
Nedostatok ľudí v škôlkach viazne na financiách: každý nový zamestnanec stojí podľa Sopka minimálne 17 500 eur ročne. Ministerstvo školstva nám opakovane na viaceré otázky k riešeniu finančnej a personálnej krízy v škôlkach nedalo konkrétne odpovede. Napriek dvom rokom vládnutia a čerstvo prijatej novele školského zákona priznalo, že analýzy a riešenia situácie v škôlkach ešte len pripravujú.
Peniaze na asistentov sa však podľa Horeckého nájsť dajú zrušením plošného zavedenia predprimárneho vzdelávania pre deti od 3 rokov či zbytočných školení zamestnancov škôl. Ak by sa podľa Sopka pridávali asistenti postupne a adresne, ministerstvo by to stálo okolo 80-90 miliónov ročne oproti 163 miliónom pri zabezpečení asistentov do 9 300 tried škôlok. Riešením je podľa neho aj zavedenie duálneho vzdelávania študentov predprimárnej pedagogiky, vyrieši sa tak aj ich nepostačujúca prax.
Ministerstvo školstva bude od septembra 2025 financovať zo štátneho rozpočtu9 148 pracovných úväzkovpedagogických asistentov pre materské aj základné školy pre potreby všetkých detí, minulý školský rok asistenti stáli ministerstvo 104 miliónov eur.
Miroslav Sopko pripomína aj efektivitu investícií do budúcnosti: „Prosperujúce krajiny investujú do školstva 5 až 5,5 percenta HDP. Chceme o deťoch a učiteľkách len hovoriť alebo im reálne pomôcť?“ Vklad Slovenska do školstva je okolo 3,9 percenta HDP, viac dáva aj Česká republika – okolo 4,5 percenta.
