Kľúčovou časťou konsolidácie slovenskej vlády mala byť pomoc s cenami energií, ktoré sa mali „financovať z eurofondov“. Vraj to mala premiérovi Ficovi sľúbiť samotná šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová výmenou za to, že prikývol na ďalší balík sankcií voči Rusku. Ako sa nakoniec ukázalo, bolo to ako v starom vtipe „Rádia Jerevan“. Nerozdávali sa autá, ale kradli sa bicykle.
Aj pri energopomoci platenej z eurodotácií ide zjavne o taktickú a zrejme aj zámernú dezinformáciu. Ľahko sa to na tlačovke vyhlási, že Únia nám preplatí dotácie, horšie je to už zrealizovať. Po pár týždňoch sa ukázalo, že v Bruseli o tom nič nevedia ani sa to tak nedá a energopomoc za vyše 400 miliónov eur si Slovensko pekne krásne zaplatí z vlastných daní.
Ľahšie povedať ako urobiť
Jediné, čo si eurokomisia vie predstaviť, je, že by sa z eurofondov zaplatila nejaká iná položka rozpočtu a ušetrené peniaze by sa použili na energodotácie. To sa však tiež ľahšie povie, ako urobí. Eurofondy sa totiž nemôžu rozdávať len tak, musia sa na to pripraviť výzvy.
A to ide ministerstvu investícií neskutočne biedne. Veľa výziev mešká aj vyše roka, čo spôsobuje, že európske peniaze sa na Slovensku čerpajú nesmierne pomaly. Keď už aj výzva vyjde a žiadatelia podajú projekty, ministerstvu zas trvá veľmi dlho, kým ich vyhodnotí, pripraví zmluvy a projekt sa začne realizovať.
Ak chce teda vláda šetrenie peňazí v štátnom rozpočte, ako sa honosne hovorilo plánovanému preplateniu energodotácií z peňazí európskych daňových poplatníkov, zveriť takémuto orgánu, ktorý nestíha a nezvláda ani len svoju vlastnú agendu, je takmer isté, že v budúcom roku nestihne ušetriť nič.
Ďaleko od reality
Celá táto schéma len dokazuje, že predstavy a vyhlásenia vlády, ministerstva investícií a celej koalície sú na hony vzdialené od reality. Zvyčajne sú vhodné iba na chlácholenie naivných, ktorých netrápi, že tieto reči sa nikdy neuvedú do života. A tak si dotácie na energie zaplatia slovenskí občania nakoniec sami vo vyšších daniach.
Premiérovi Ficovi sa už dlho darí jednou rukou ľuďom vziať z ich peňaženky a druhou im z toho trochu, no s veľkou reklamou, vrátiť. A ešte sa pritom tváriť, ako veľmi im pomohol. Energodotácie sú toho typickým príkladom.
Tentoraz občanom dokonca predá drahý ruský plyn, ale zároveň im povie, že im naň prispeje. A keďže dane dnes už vyššie dvíhať nemôže, vláda si na to požičia v bankách. Skôr či neskôr to však budú musieť občania alebo ich deti vracať cez budúce vyššie dane.
Aj s dôsledkami
Rovnako ako energopomoc vyzerá aj celá konsolidácia – štát doteraz nepovedal, ako chce šetriť sám na sebe, z eurofondov nezíska nič, a keďže firmy spolu s občanmi začali šetriť a kupujú menej, do rozpočtu nepríde veľa peňazí ani z plánovaných vyšších daní. Výsledkom bude iba rast štátneho dlhu a pokrčenie plecami – čo už, konsolidácia sa zasa nevydarila.
Cieľom celého konsolidačného cvičenia tak s najväčšou pravdepodobnosťou bolo zjavne len uspokojiť kapitálové trhy aj občanov, aby nerobili paniku a mali pocit, že vláda sa zodpovedne stará. Realita však trčí z tohto divadla na každom rohu – táto partia sa o štát a jeho financie starať nevie, iba to predstiera. Ak to voliči nedokážu odhaliť alebo im je to jedno, zaslúžia si, aby ich krajina bola v takýchto rukách. Aj s dôsledkami.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD, na snímke vľavo) spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD, vpravo) zrejme po rozhodnutí Európskej komisie, že nám nepreplatí politicky motivované dotácie na energie, nebudú mať dôvod na radosť.










