Leto je tu a tisíce ľudí sa chystajú na dovolenky. Kým väčšina cestovateľov zamieri k najbližšiemu moru, pribúda aj záujem o exotickejšie destinácie v Afrike. Safari v Keni či Tanzánii, pláže Zanzibaru, výpravy do Ugandy alebo poznávacie zájazdy naprieč africkým kontinentom lákajú čoraz viac turistov.
Práve v čase, keď sa začína hlavná cestovateľská sezóna, sa vo svetových médiách opäť objavujú správy o jednej z najobávanejších chorôb sveta – ebole. Epidémia v Kongu a Ugande vyvolala otázky, či môžu byť ohrození aj bežní turisti.
Príbeh eboly sa začal písať pred polstoročím v africkom pralese. Názov dostala podľa rieky Ebola v dnešnej Konžskej demokratickej republike, kde sa v roku 1976 objavilo jedno z prvých zdokumentovaných ohnísk nákazy.
Ochorenie sa spravidla začína náhle vysokou horúčkou, výraznou únavou, bolesťami hlavy, svalov a kĺbov. Neskôr sa pridáva vracanie, hnačka a bolesti brucha.
U niektorých pacientov sa objavia vyrážky alebo krvácavé prejavy. Práve krvácanie z nosa, ďasien či tráviaceho traktu vytvorilo predstavu eboly ako „krvácavej horúčky“, hoci sa neobjavuje u všetkých pacientov.
Vírus sa stal symbolom jednej z najnebezpečnejších infekčných chorôb sveta pre vysokú smrtnosť – zomiera v priemere 50 percent nakazených. Ochorenie sa pravidelne vracia najmä do Konga, Ugandy, Sudánu, Gabonu, Guiney, Libérie či Sierry Leone.
Voľné cestovanie a otvorené hranice
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo v polovici júna tohto roku v Kongu potvrdených 676 prípadov vrátane 136 úmrtí. Ďalšie prípady zaznamenali v susednej Ugande.
WHO zároveň upozorňuje, že skutočný rozsah epidémie môže byť ešte väčší. Situáciu komplikujú ozbrojené konflikty, presuny obyvateľstva, humanitárna kríza a problémy s dohľadávaním kontaktov infikovaných osôb.
Napriek znepokojivej situácii v súčasnosti WHO neodporúča obmedziť medzinárodné cestovanie ani zatváranie hraníc. Odborníci upokojujú – dôvod na paniku nie je. Ebola však zostáva nebezpečným ochorením a situácia v strednej Afrike si vyžaduje sledovanie.
Zdravotníci jej venujú mimoriadnu pozornosť aj preto, že od nakazenia sa po výskyt prvých príznakov môže uplynúť pomerne dlhý čas. Inkubačný čas je od dvoch do 21 dní, v priemere približne šesť dní. Človek tak môže určitý čas cestovať bez toho, aby vedel, že sa nakazil.
Pre väčšinu dovolenkárov však ochorenie nepredstavuje bezprostrednú hrozbu. Napriek tomu by však cestovatelia mali poznať základné pravidlá prevencie a vedieť, akému správaniu sa vyhnúť.
Vírus s rešpektom
Hoci sa nákaza Európy netýka, vzbudzuje rešpekt. Dôvodom je aj prepojenosť sveta – ľudia cestujú medzi kontinentmi, pracujú v rôznych krajinách a zamestnanci v cestovnom ruchu sa často presúvajú medzi regiónmi.
Teoretické riziko zavlečenia nákazy existuje najmä vďaka pohybu ľudí, nie preto, že by sa vírus bežne šíril v turistických oblastiach.
Pozornosť európskej verejnosti vzbudil v máji prípad amerického lekára, ktorý sa v Ugande dostal do kontaktu s pacientom nakazeným ebolou. Američana priviezli do pražskej nemocnice v špeciálnom izolačnom transportnom boxe za prísnych bezpečnostných a protiepidemiologických opatrení.
Podľa infektológa Martina Novotného je riziko zavlečenia eboly do Európy naďalej veľmi nízke. Podľa jeho vyjadrenia pre portál tnlive.sk ani počas najväčšej epidémie v Afrike v rokoch 2014 až 2016 nedošlo k šíreniu nákazy v Európe. „Z pohľadu rizika zavlečenia eboly je to veľmi nepravdepodobné,“ povedal.
Práve spôsob prenosu je hlavným dôvodom, prečo odborníci nepredpokladajú scenár podobný pandémii COVID-19. Ebola sa totiž neprenáša vzduchom, ale priamym kontaktom s telesnými tekutinami človeka, napríklad slinami, močom, zvratkami, či krvou. Nakaziť sa možno cez sliznice a poranenú kožu.
Je teda nepravdepodobné, že by sa dovolenkári nakazili počas letu, v hoteli alebo pri kontakte s miestnymi obyvateľmi. Väčšina sa do kontaktu s nakazeným človekom ani nedostane.
Oveľa väčším zdravotným rizikom pri cestovaní do Afriky zostávajú choroby ako malária, hepatitída A, brušný týfus či rôzne črevné infekcie.
Rizikom je aj náhodný sex
To však neznamená, že netreba byť opatrní. Nakaziť sa možno v rizikových krajinách aj kontaktom so živými alebo mŕtvymi infikovanými zvieratami vrátane konzumácie a manipulácie s mäsom z divokej zveri.
V exotických krajinách sa napríklad často konzumujú aj divé zvieratá ako napríklad opice, lesné antilopy či netopiere. Rizikom môže byť aj návšteva jaskýň alebo baní obývaných netopiermi.
Pozor treba dávať tiež na náhodný sex. Nákaza sa dokonca môže preniesť aj nechráneným pohlavným stykom s uzdravenými pacientmi, a to aj niekoľko týždňov po ich vyliečení.
Ak teda človek necestuje priamo do postihnutých oblastí, vyhýba sa kontaktu s chorými ľuďmi a dodržiava základné hygienické pravidlá, pravdepodobnosť nákazy je mimoriadne nízka.
Vírus eboly účinne zabíjajú mydlo, dezinfekčné prostriedky s obsahom chlóru, slnečné svetlo alebo sušenie. Na vysušených povrchoch alebo povrchoch vystavených slnečnému žiareniu prežije vírus len krátky čas.
Ak sa však človek vráti z regiónu s výskytom eboly a do 21 dní sa u neho objaví horúčka, výrazná únava, bolesti svalov, vracanie alebo hnačka, mal by okamžite kontaktovať lekára a informovať ho o svojej ceste. Liečba eboly je predovšetkým podporná a prebieha v prísnej izolácii.
