Každý týždeň minimálne trikrát.
Toľko opakovaní jednej lekcie bezpodmienečného prijatia mám ako mama synov.
A áno, aj môj manžel je synom svojej mamy. A dáva mi pridané lekcie, ako milovať bez vlastných upätých predstáv, zabalených do mojej vymyslenej škatuľky s nápisom „takto sa má správať muž“.
Lebo, úprimne, nesieme si to každá vo svojich idealistických predstavách.
Presne tam, kde v nastavení krásy, dokonalosti, harmónie, poriadku, systému, nehy, skvelých vzťahov snívame o tom, ako to u nás raz bude.
Zatiaľ nás však každá ich prirodzená ľudská neúmyselná nedokonalosť rozhodí do šialenej nedokonalosti seba samých.
No, skúste to… alebo… nezažívate to tiež?
Situácia: Ja vždy pred praním.
Doma sú tri koše na špinavú bielizeň.
A verte, keď ich otvorím, je to stále o tom istom. Ponožky hrajú v týchto náročných lekciách prím. Lord Hamilton miluje biele ponožky. Dáva si záležať na tom, aby boli vždy čisté a ozaj biele.
Chýba genetický kód
Len „na kieho“ ich stále obracia naruby?
Tú istú chorobu má aj jeho brat záhradník. Vyzerá to ako genetický kód. Ten mužský.
Prevraciam ponožky už tretiu dekádu a žiadne live workshopy, vyhrážky ani videopostupy v rámci edukácie nezabrali.
No okrem tých „ponožkových“ sú tu aj iné „vedľajšie predmety“. Napríklad vášeň nevyberať z vreciek nohavíc vreckovky, cukríky, cestovné lístky a iné nevyhnutnosti.
Chápem, chlapci a chlapi nemajú kabelku. Vrecko je všestranné.
Vysvetlite to však práčke, ktorá čaká na svoju dávku.
Priznávam bez mučenia: boli dni a týždne, keď som pri prevracaní špinavých ponožiek a vyberaní „kabelkoidných vreciek“ posielala do sveta špinavé, neláskavé slová.
Úžas pred praním
Až do času, keď som pochopila jednu základnú vec: Nerobia to naschvál. Jednoducho, tento pre nás ženy prirodzený ťah v nich nebol nainštalovaný.
A tak sa moja myseľ upokojila a moje ústa začali produkovať pri činnosti triedenia bielizne iné slová.
Beriem do rúk ponožky, jednu po druhej, a žehnám svojim synom. Želám im dobro. Snívam o tom dokonalom, čo sa v nich v istom čase – aj keď ho možno ja nezažijem – naplní.
Prijímam ich ako zázrak. Žasnem.
Napriek neprevráteným ponožkám.
Napriek vreckám plným stôp ich života.
Holt, vyjsť plná úžasu od práčky po príprave na pranie je parádna vec.
Tuším začnem prať častejšie.
