Tento týždeň nastúpili do dánskej armády branci podľa nových pravidiel. Tie po prvý raz zahŕňajú aj ženy. Povinná vojenská služba sa zároveň predlžuje zo štyroch na jedenásť mesiacov. Dánsko patrí medzi európske krajiny, ktoré zásadne menia prístup k obrane v reakcii na zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie vo svete. Informovali o tom agentúry ČTK a Reuters.
Kodaň zdôrazňuje, že nejde len o symbolické gesto ani o snahu presadiť rodovú rovnosť v armáde. Hlavným dôvodom je potreba posilniť ozbrojené sily v čase pokračujúcej ruskej agresie proti Ukrajine, stúpajúceho napätia v Baltskom mori a zvyšujúceho sa strategického významu severného Atlantiku a Arktídy.
„Nevyzbrojujeme sa preto, že chceme vojnu. Vyzbrojujeme sa, aby sme jej zabránili,“ citoval pred časom denník The Guardiandánsku premiérku Mette Frederiksen pri predstavovaní reformy obrannej politiky.
Počet brancov by sa mal zvýšiť z približne päťtisíc na 7,5 tisíca ročne. Novinkou bude aj nasadenie viac ako stovky brancov do Grónska, ktoré je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva. Udeje sa tak po prvýkrát v histórii. Tento krok získal v posledných mesiacoch nový geopolitický rozmer po opakovaných vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o záujme USA získať Grónsko.
Strategická Arktída
Grónsko predstavuje najväčší ostrov sveta a zároveň jednu z najvýznamnejších strategických oblastí budúcnosti. Má rozhodujúci význam pre kontrolu severného Atlantiku a Arktídy. Nachádza sa na trase medzi Severnou Amerikou a Európou, disponuje významnými zásobami nerastných surovín a s ústupom arktického ľadu rastie aj jeho vojenský a obchodný význam.
Súčasne stúpa aj vojenská aktivita Ruska a Číny v arktickom priestore, čo vedie členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) k posilňovaniu svojej prítomnosti v tejto oblasti.
Dánsko reformu vojenskej služby nevníma iba ako reakciu na aktuálnu vojnu na Ukrajine, ale ako dlhodobú investíciu do obrany celého kráľovstva vrátane Grónska a Faerských ostrovov. Arktický región, teda najmä Severný ľadový oceán a priľahlé územia Ruska, Kanady, Spojených štátov, Nórska a Grónska, sa čoraz častejšie označuje za jeden z budúcich geopolitických priestorov súperenia veľmocí.
„Je nevyhnutné, aby Dánsko vybudovalo odolnejší a modernejší systém brannej povinnosti. Ak armáda získava ľudí z celej spoločnosti, posilňuje tým svoju schopnosť prilákať najtalentovanejších a najmotivovanejších mladých ľudí,“ uviedol podľa servera Danish Defence dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.
Rozšírenie odvodu na ženy má zároveň pomôcť riešiť nedostatok personálu v armáde. Devätnásťročný branec Silas Nohr zo západodánskeho mesta Varde pre agentúru Reuters povedal, že dlhšiu vojenskú službu víta. „Teraz máme jedenásť mesiacov a myslím si, že sa do výcviku môžeme naozaj ponoriť, naplno ho zažiť a oveľa hlbšie spoznať armádu,“ uviedol.
Európska výnimka
Dánsko nie je prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla povinnú vojenskú službu aj pre ženy. Rovnaký systém funguje už niekoľko rokov v Nórsku a Švédsku, kde sú ženy aj muži povolávaní podľa rovnakých pravidiel.
Naopak, vo väčšine európskych štátov vrátane Slovenska zostáva vojenská služba pre mužov aj ženy dobrovoľná. Viaceré krajiny však po ruskej invázii na Ukrajinu obnovujú alebo rozširujú systém brannej povinnosti, zvyšujú obranné rozpočty a posilňujú pripravenosť ozbrojených síl. Dánska reforma tak zapadá do širšieho trendu, v ktorom sa otázka obrany opäť stáva jednou z hlavných priorít európskych štátov.
