Donald Trump v sobotu cez svoju sociálnu sieť Truth Social zverejnil list predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej. Svojím typicky radikálnym spôsobom ju podľaportálu Politicoinformoval, že „od 1. augusta zaťažíme Európsku úniu (EÚ) clom vo výške iba 30 percent na produkty dovážané do Spojených štátov z EÚ. Bude platiť navyše k existujúcim odvetvovým clám“. Teda napríklad k clám na autá.
Prezident v liste nepripúšťa možnosť dohody, keď píše, že „ak by ste sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodli odplatiť sa nám a zvýšiť svoje clá (na americký tovar), tak pripočítame k nášmu clu presne rovnaké číslo, aké ste stanovili voči nám“. Inými slovami, ak EÚ v reakcii na Trumpa ohlási napríklad 20-percentné clo na americké produkty, na dovoz z EÚ do USA potom bude platiť clo vo výške 30 plus 20 percent. Celkové clo, ktoré predraží tovar vyvážaný z Únie, bude teda 50-percentné.
Koniec zmierlivému tónu
Európa tentoraz nezareagovala zmierlivo ako začiatkom roka, keď Trump prezentoval svoju legendárnu tabuľu s drakonickými clami voči takmer všetkým krajinám sveta. Von der Leyenová odpovedala, že EÚ má záujem ďalej diskutovať s USA, zvažuje však aj „primerané protiopatrenia“.
„Urobíme všetky potrebné kroky, aby sme obránili záujmy EÚ,“ cituje portál Politico šéfku EK s tým, že „uvalenie 30-percentných ciel na náš export by narušilo kľúčové transatlantické dodávateľské vzťahy a poškodilo firmy, občanov a pacientov na oboch stranách Atlantiku.“
Eurokomisár Maroš Šefčovič už ohlásil, že EÚ by mohla na americký tovar uvaliť clá v hodnote 72 miliárd eur. Postihnúť by mali dovoz áut vrátane stavebných strojov, lietadiel či whisky. Pripravuje sa aj odvetný krok voči dovozu ocele a hliníka z USA či chemických produktov a železného šrotu.
Prekáračky
Šermovanie clami Trump používa veľmi rád, povestné sú jeho prekáračky s Čínou. Navzájom si obe krajiny v apríli zvyšovali clá o desiatky percent, až sa dostali na trojciferné hodnoty, čo by sa v podstate rovnalo úplnému zastaveniu vzájomného obchodovania medzi USA a Čínou. Napokon sa dohodli na tom, že na čínsky dovoz do USA bude platiť 30-percentné clo, na americký do Číny 10-percentné.
Pri Číňanoch sa ešte obchodná vojna dá pochopiť – veď sú najväčším globálnym ekonomickým súperom USA. Navyše spolu s Ruskom, Iránom a ďalšími autoritárskymi režimami vytvárajú ekonomické a politické spojenectvo, ktoré môže ohroziť svetovú mocenskú rovnováhu.
Prečo však prezident USA ide do ringu so svojimi tradičnými spojencami – s Európou, Japonskom, Južnou Kóreou alebo Kanadou? Odpoveď nie je príliš zložitá. Pre Trumpa je lákavé dotlačiť iné krajiny k ústupkom tak, aby platili vyššie clá ako USA. Zdanlivo tým ochráni americké firmy, okreše obrovský deficit zahraničného obchodu a vybraté clá sa stanú príjmom do deravého federálneho rozpočtu.
Donald Trump si navyše príliš neváži historické spojenectvá, ktoré dlhé roky prinášali rozvoj demokracie a ekonomickej slobody na oboch stranách Atlantiku s veľmi pozitívnym vplyvom na životnú úroveň ľudí. Je zahľadený do Ameriky – chce byť pre ňu ochrancom, hrdinom, ktorý ju opäť urobí veľkou. Ide o celkom iný prístup ako doteraz a treba si zvyknúť na to, že USA budú čoraz intenzívnejšie presadzovať svoje vlastné záujmy.
Ochromený biznis
Problémom pre Európu je, že od exportu do USA je pomerne závislá. Najmä niektoré odvetvia a krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Celkovo tvorí európsko-americký obchod s tovarmi a službami takmer tretinu celosvetového biznisu.
Európskych výrobcov zaťažuje už aj doteraz platné 10-percentné clo na všetky európske tovary dovážané do USA, 25-percentné clo na európske autá a 50-percentné clo na oceľ a hliník. Slovenský priemysel napríklad v máji klesol medziročne o 4 percentá potom, čo vstúpili do platnosti americké clá na automobily a autá značiek Porsche, Audi či Volkswagen z bratislavského závodu sa na americkom trhu významne predražili.
Podľa britskéhodenníka The Guardiansa napríklad v prvom polroku export vozidiel z belgického prístavu Antverpy do USA znížil oproti vlaňajšku o 16 percent s významným prepadom od apríla. Vývoz ťažkých stavebných mechanizmov a ťahačov dokonca klesol o vyše 30 percent. Antverpy sú pritom významným prístavom, ktorým ročne prejdú až tri milióny vozidiel.
Alarm bliká aj v Írsku, ktoré je najväčším európskym exportérom liekov do USA a hrozí, že prácu stratia desaťtisíce ľudí. Ohrozenými komoditami sú aj kozmetika, potraviny, víno a ďalšie luxusné tovary. Len na Slovensku by obchodná vojna mohla podľaNárodnej banky Slovenskazlikvidovať až 20-tisíc pracovných miest, z toho polovicu práve v automobilovom priemysle.
Bez slobody nie sú zisky
Odpoveď na otázku, aký bude výsledok najnovšieho kola Trumpovho vyhrážania sa clami, je ešte otvorená. Mnohí odborníci sú presvedčení, že Trump vytiahol tridsiatku len preto, aby vyvinul tlak na Európu a prinútil ju k väčším ústupkom. Vyjadril sa totiž, že aj by ustúpil, ak by EÚ umožnila „úplný, otvorený prístup USA na trh bez akýchkoľvek ciel“.
Z Európskej únie pritom zaznieva, že Spojeným štátom ponúkla obojstranne nulové clá na automobily a priemyselné tovary, čo americká administratíva odmietla. Chcela by totiž otvorenú bránu nielen pre priemyselné výrobky, ale aj pre potraviny či komodity, ktoré Európa nechce pre ich nižšiu kvalitu.
Napríklad hovädzie mäso z USA, ktoré obsahuje rastové hormóny, je v EÚ zakázané. V Amerike sa tiež môže mäso chemicky ošetrovať, čo Európa nepripúšťa a steakom z USA sa bráni aj podporou domácej produkcie. Európski zákazníci si tak radšej vyberajú hovädzinu z miestnej produkcie.
Nové clá tu teda môžu byť len na pár dní ako žolík, ktorý šéf Bieleho domu vytiahol, aby súperov zmiatol a dotlačil k ústupkom. Akciové trhy si na takéto postupy už zvykli a na silné reči spoza oceánu reagujú už len veľmi mierne. Verme, že urovnanie situácie nebude na úkor kvality potravín v Európe ani práce pre európskych zamestnancov. Oklieštenie slobody totiž v dejinách nikdy nikomu neprinieslo úspech, skôr všetkých ochudobnilo.










