V nasledujúcom texte vychádzam z najpravdepodobnejšieho scenára, že koaličnú vládu bude zostavovať Andrej Babiš. Samozrejme, poznám aj verziu, čo všetko by sa muselo stať, aby pri moci ostala súčasná koalícia (teda že strany Stačilo! ani Motoristé sa nedostanú do parlamentu a strany Spolu, STAN a Piráti získajú výrazne viac hlasov ako v prieskumoch), ale podobne ako väčšina českých analytikov ju nepovažujem za veľmi reálnu. Ak by som sa mýlil, veľmi, veľmi rád si tento omyl priznám.
Ide o veľa, najmä Čechom
V českých parlamentných voľbách ide znova o veľa. A toto lacné konštatovanie sa netýka len obyvateľov Česka, aj keď pohľad k najbližším susedom dáva českým voličom jasnú informáciu, aké následky môže mať volebné rozhodnutie väčšiny voličov.
Ak volíte niekoho ako Robert Fico alebo Viktor Orbán, vaša krajina sa začne podobať na súčasné Slovensko alebo Maďarsko. Avšak to, že sa dá v bývalom Ostblocku rozhodnúť aj inak, ukázali moldavskí voliči.
O veľa ide aj Slovákom žijúcim, pracujúcim, študujúcim v Česku. Mnohí z nich odišli zo Slovenska pre pomery, aké na Slovensku zaviedli Vladimír Mečiar alebo Robert Fico a ktorým sa česká spoločnosť napriek viacerým zaváhaniam alebo lapsusom doteraz úspešne vyhýbala.
Útek pred Ficom do Česka však nemusí týmto Slovákom stačiť, ak by Česko po voľbách „sficovatelo“ a začalo by viesť politiku podobnú politike Ficovho Smeru. V samotných českých médiách sa začína táto možnosť analyzovať, a hoci by išlo o komplikovaný proces, ktorý sa momentálne ani nezdá ako veľmi pravdepodobný, určite nie je vylúčený.
Vplyv volieb na EÚ a NATO
O veľa ide aj samotnej Európskej únii a NATO. Ak zredukujeme vplyv volieb na najmenšieho možného menovateľa, v českých voľbách sa rozhodne aj o tom, či Česká republika zostane pre tieto organizácie aspoň porovnateľne spoľahlivým partnerom ako doteraz alebo či sa svojou zahraničnou a bezpečnostnou politikou prikloní k Slovensku a Maďarsku.
O tejto alternatíve sa vážne diskutuje vo viacerých inštitúciách a vznik stredoeurópskeho klina Maďarsko – Slovensko – Česko sa vníma ako relevantná alternatíva budúceho usporiadania strednej Európy.
Vladimir Putin sa vôbec netají ambíciami navrátiť geopolitické pomery v Európe do stavu, v akom boli pred prvou etapou rozširovania NATO, a získať stratenú dominanciu v bývalom sovietskom mocenskom priestore. Prinajmenej v stranách SPD a Stačilo! by na vážny odpor určite nenarazil.
Opozičné Babišovo ANO, ktoré vysiela rozporné signály v otázke povolebnej zahraničnej orientácie, vylučuje zatiaľ referendum o vystúpení Českej republiky z EÚ a NATO, ale kým nepoznáme volebné výsledky a silu jednotlivých koaličných partnerov v novej českej vláde, veštíme z krištáľovej gule. Jedno však z nej odčítať vieme už teraz – Babišova Česká republika nebude mať veľmi blízko ku „koalícii ochotných“ a podpora Ukrajine sa bude určite redukovať.
Obavy a útecha
Veľmi jasne vyjadril obavy zo „slovenskej cesty“ český premiér Petr Fiala. Hoci sa mnohým môže zdať jeho postoj ako preexponovaný, netreba ho brať na ľahkú váhu. (Verili by ste ešte pred rokom, čo sa bude diať v USA za druhej vlády Donalda Trumpa?) Ako píše Petr Šabata pre denník SME, citujúc českého premiéra: „Česko sa zaradí ku krajinám s autoritatívnymi tendenciami, ktorých predstavitelia sa klaňajú Moskve a Pekingu. Čaká nás chudoba, chaos a enormné bezpečnostné riziká. Rozpočtový armagedon. Myslíte si, že Babiš neuskutoční svoje plány? Že neuhne Okamurovi s referendom o EÚ a NATO? Že to celé neposunie na východ? Pozrite sa na Slovensko, pozrite sa do Maďarska…“
Fialov katastrofický slovník zrejme determinuje najmä volebná kampaň, ale aj na Slovensku sme varovali pred návratom Fica a všetky naše obavy sa naplno potvrdili.
Oveľa pokojnejší názor ako český premiér prezentovali v rovnakom texte analytici z pražského think tanku Asociácia pre medzinárodné otázky: „Je nepravdepodobné, že by boli vážne spochybnené samotné základy – členstvo v Európskej únii a NATO. Tiež pokiaľ ide o české vzťahy k Rusku, neočakáva sa žiadna podstatná zmena. Napriek prepojeniu so zoskupením Patrioti pre Európu nemá hnutie ANO ani výrazné sympatie k Putinovmu režimu, ani pragmatický záujem na užších vzťahoch.“
V podstate optimistická verzia českej povolebnej budúcnosti však môže veľmi rýchlo naraziť na rozhodnutie českého voliča – ak sa vydá slovenskou cestou. Nehovorte potom, bratia Česi, že sme vás nevarovali.
Samozrejme, podstata kreovania povolebnej reality ostáva rovnaká – bude závisieť najmä od toho, akých silných partnerov bude mať Andrej Babiš v koaličnej vláde a do akej miery bude nútený ustupovať ich požiadavkám.
