Samit v Bielom dome, na ktorom americký prezident Donald Trump privítal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a kľúčových európskych lídrov, sa stal doteraz najdôležitejším pokusom o prelom vo vyše troch rokov trvajúcej vojne na Ukrajine. Lídri sa zhodli v tom, že ruský prezident Vladimir Putin nesie plnú zodpovednosť za agresiu, ktorá od februára 2022 priniesla Európe najkrvavejší konflikt od druhej svetovej vojny.
Po stretnutí s Putinom na Aljaške zmenil Trump rétoriku. Namiesto okamžitého prímeria začal hovoriť o „širšej mierovej dohode“. Podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza sa Washington a Moskva telefonicky dohodli, že do dvoch týždňov prebehne schôdzka Putina so Zelenským, po ktorej by malo nasledovať trilaterálne rokovanie aj s Trumpovou účasťou. „Moje očakávania boli nielen splnené, ale aj prekonané. Mohlo to dopadnúť inak,“ vyhlásil Merz.
Zelenskyj vo Washingtone zdôraznil, že Ukrajina je pripravená na novú bezpečnostnú architektúru aj na skutočné prímerie. „Ukrajina nepotrebuje prestávku v bojoch, ale skutočný mier,“ povedal a tlmočil záujem Kyjeva nakúpiť americké zbrane v hodnote viac ako 90 miliárd dolárov na ďalšiu obranu krajiny pred ruským agresorom.
Rusko naďalej bombarduje
Počas včerajšieho samitu amerického prezidenta Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami Putinova armáda spustila jeden z najväčších augustových útokov na Ukrajinu. Vyslala na ňu 270 dronov a desať rakiet. Údery poškodili energetickú infraštruktúru a spôsobili výpadky elektriny tisíckam ľudí. „Vo chvíli, keď Putin uisťoval Trumpa o mieri, jeho armáda bombardovala Kremenčuk,“ napísal starosta mesta Kremenčuk v Poltavskej oblasti Vitalij Maleckyj v reakcii na pondelkový telefonát oboch prezidentov. Kremeľ tak pred medzinárodným publikom opäť ukázal, že v skutočnosti vojnu nechce zastaviť, jeho cieľom je zničiť Ukrajinu.
Britský premiér Keir Starmer a talianska premiérka Giorgia Meloniová podporili spoločný postup s Washingtonom, pričom Meloniová hovorila o potrebe jednoty v rámci EÚ. Fínsky prezident Alexander Stubb upozornil na riziká: „Putin je málokedy dôveryhodný. Uvidíme, či sa odváži prísť na rokovania, alebo sa len opäť bude snažiť získať čas.“ Český prezident Petr Pavel vyjadril ľútosť, že Trump zatiaľ nevyvinul väčší politický a ekonomický tlak, ktorý by Moskvu prinútil k ústupkom.
Svetové médiá samit zhodnotili ako významný krok, no s otáznikom nad Trumpovou rolou.Denník The Washington Postinformoval o povzbudení, ktoré Zelenskyj získal. Britský denník Financial Times písal o obavách Európanov z konfliktu medzi Trumpom a Zelenským, ktoré sa tentoraz nenaplnili.Portál Politicoupozornil na rozdielne interpretácie medzi Kyjevom a Moskvou aThe New York Timessi položil kľúčovú otázku: „Môže Zelenskyj veriť Trumpovi vzhľadom na jeho stále sa meniace postoje?“
Do desiatich dní
Významnou súčasťou debaty boli bezpečnostné záruky. Európski lídri aj Spojené štáty sa zhodli, že detaily musia byť pripravené do desiatich dní. Podľa nemeckého ministra zahraničia Johanna Wadephula sa v Nemecku dokonca hovorí aj o možnosti vyslať vojakov na Ukrajinu. „Nakoniec bude treba ukázať, že stojíme na strane Ukrajiny nielen slovami, ale aj činmi,“ zdôraznil.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil záväzok USA zúčastniť sa na bezpečnostných zárukách za „skutočný prelom“. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že prípadné územné ústupky Ukrajiny neboli na programe: „Prioritou sú bezpečnostné záruky a dohoda nesmie obsahovať obmedzenia pre ukrajinskú armádu.“ Dodal aj jasné varovanie: „Ak bude tento proces odmietnutý, sankcie sa musia zvýšiť. To je tlak, ktorý musí dopadnúť na ruskú stranu.“
Prezident Zelenskyj potvrdil, že „spoločný tlak musí fungovať zo strany USA, Európy a všetkých, ktorí rešpektujú medzinárodný poriadok“. Podstatné bude vysvetliť, v čom budú nové „bezpečnostné záruky“ iné oproti tým, ktoré prakticky vyplývali z Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 či zo Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997, kde Moskva výslovne uznala hranice Ukrajiny.
Prezident Donald Trump (v strede) počas pondelkového stretnutia s britským premiérom Keirom Starmerom (vzadu zľava), francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, (v popredí zľava) generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou vo Východnej sále Bieleho domu v pondelok 18. augusta 2025 vo Washingtone.
FOTO: SITA/Alex Brandon
